Ružová vila na Hornej Rovni pri Banskej Štiavnici žije už len v spomienkach pamätníkov

Ružová vila na Hornej Rovni bola tajomným miestom, bol to penzión s reštauráciou divadelnou sálou a dovolím si tvrdiť, že aj s tančiarňou.  Vila v ihličnatom lese a v nadmorskej výške 800 metrov bola iste zaujímavým miestom pre zábavu najrôznejšieho druhu, teda aj zábavu neviazanú pravidlami. V zime tu bola možnosť lyžovania s organizovanými kurzami lyžovania,  v lete možnosť navštíviť štiavnické jazerá /propagačný materiál uvádza 14 jazier a rybníkov/ a vynikajúce boli aj možnosti pre kúpeľných hostí z v tom čase vychýrených kúpeľov Sklené Teplice a Vyhne. Samozrejme nemôžeme vylúčiť štiavničanov a študentov.

Ružová vila na pohľadnici z čias Rakúsko-Uhorska

   Dnes už Ružová vila neexistuje v roku 1969 sa začalo z jej búraním, nepodarilo sa mi zistiť ani kedy a kým bola postavená, podľa zachovalých pohľadníc vytlačených v maďarčine sa dá predpokladať, že bola postavená za Uhorska. Pozrite si pohľadnice, ako sa menila architektúra stavby, vždy to bolo veľmi vyvážené dielo. Podľa pohľadnice oproti pôvodnému riešeniu do značnej miery zjednodušené. Toto výletné miesto bolo akousi perlou v Štiavnických vrchoch, podľa publikácie P. Oswalda Horná Roveň bolo to miesto kde sa konali prvé oslavy dňa baníkov v roku 1934. Po koncerte v strede mesta išiel sprievod peši do Ružovej vily, časté boli aj stretnutia spoločenských organizácií, školské výlety, stretnutia divadelníkov.
  Zaujímavú informáciu som  dostal od p. Ing.Karstena Ivana o tom, že vilu dalo postaviť mesto Banská Štiavnica v roku 1897, alebo 1898, ako záverečný alebo začiatočný bod turistickej trasy Eotvosovho turistického chodníka otvoreného pred tým 25. mája 1896. Srdečná vďaka p. Ivan.

Tančiareň na Hornej Rovni

    Musím spomenúť aj vlastné zážitky na Ružovú vilu , ja si ju pamätám  z rokov 1952-1956, ešte fungovala a každé branné cvičenie Vyššej priemyselnej školy chemickej  sa končilo práve tam. Posadali sme si v divadelnej sále, aktívnejší nám predviedli nejaké vtedy populárne „častušky“ a nasledoval návrat do Banskej Štiavnice.

Zrekonštruovaná Ružová vila

     Zaujímavejšie boli študentské večerné návštevy / za neviazanou zábavou/, až neskôr sme zistili, že páni profesori mali rozpísané služby aby tam prichytili  študentov, predsa to bol len zábavný podnik.

      Myslím, že toto už pomaly zabudnuté miesto stojí za spomienku.

Propagačná pohľadnica o službách poskytovaných v Ružovej vile