piatok, 8. októbra 2010

01. Z HRONSKEJ DÚBRAVY DO BANSKEJ ŠTIAVNICE





Prejdime sa touto cestou smerom od Hronskej Dúbravy na Banskú Belú. Zhodou okolností je to údolie Trate mládeže a vlastne celým údolím sa so stavbami tejto trate stretávame.

Hneď pri vstupe do doliny je na pravej strane skromný nápis Trať mládeže, tak teda popri Kozelníckom potoku veľmi pekným prírodným prostredím sa dostávame do obce Kozelník. Obec známa už v 15. storočí, v staršej dobe aj ako Železník, pretože v pohorí smerom k Močiaru, sa nachádzajú ložiská železnej rudy. Táto sa neďaleko obce spracovávala v železnom hámri, ktorí patril Gašparovi
Kachelmanovi, no v roku 1836 ho odkúpil banský erár. Pre pamätníkov je iste zaujímavá informácia, že ešte asi pred 20 rokmi tam boli zrúcaniny továrne. Dnes som tam už stojace ruiny nenašiel.
Zbytky železiarskeho Hámra v Kozelníku v roku1980


V obci je však veľmi zaujímavá budova, ktorá stojí po pravej strane cesty. Ide o dostavníkový hostinec (pozri foto z roku 2003). Je vo veľmi dobrom zachovalom stave. Na jednej strane voz s koňmi vošiel do hostinca - bolo tu možné vyspať sa, občerstviť, prepriahnuť čerstvé kone a pokračovať ďalej. Myslím si, že na Slovensku nie je veľa takýchto krásne zachovaných zariadení. Možno je to škoda, že ho nevieme turisticky využiť. Je to baroková stavba z konca 18. storočia. Zaujímavý údaj publikovala o vzácnych návštevách v našom regióne E. Kašiarová. Pri druhej návšteve Jeho Výsosti cisára Jozefa II. v banských mestách mal cisár využiť prepriahaciu stanicu v Kozelníku a tak tu 5. júla 1783 večer malo čakať 48 koní na 6 záprahov a tri štvorzáprahy,ale aj primeraný počet fakieľ na osvetlenie cesty. Nakoniec však cisár zmenil plány a do Banskej Štiavnice išiel až na druhý deň.

V poschodovej budove, ktorá sa nachádza v smere od Banskej Belej, sa vyberalo mýto - poplatky za prechod zo zvolenskej do hontianskej župy a naopak.
Mýtna budova v Kozelníku /foto 1980/

Po pravej strane vidíme banskobeliansku dedičnú štôlňu (foto z roku 2003), ktorá sa začala raziť v roku 1504. V roku 1883 bola dlhá už 5 400 metrov. Samozrejme, že sa tu razil rad šácht a štôlní (Ferdinand, Leopold - Viliam, Siebenweiber). Voda sa čerpala rôznymi strojmi, baníctvo v Banskej Belej sa však aj tak nezachránilo.

Neďaleko štôlne je pamätník piatim obetiam fašistického teroru, ktorí tu boli pochovaní v roku 1944.
Banská Belá, to je nasledujúca obec, ktorá bola pred rokom 1453 povýšená na slobodné kráľovské mesto a predtým, aj potom nasledovali spojenia s Banskou Štiavnicou. Napríklad v roku 1788 prestala byť samostatným mestom, v rokoch 1848 - 1865 sa osamostatnila, no ďalej, až do roku 1953 bola Banská Belá spojená s Banskou Štiavnicou.

Zo stavebných pamiatok je v tejto obci najcennejší farský kostol sv. Jána
(pozri foto). Pôvodná románska stavba z 13. storočia bola prestavaná pred rokom 1563 na goticko-renesančnú.







Neďaleko kostola stojí menší kostol Panny Márie Karmelskej, postavený v roku 1708. Pôvodná baroková stavba bola v roku 1840 prestavaná v renesančnom slohu.

Zaujímavá je tu aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1756 v rokokovom slohu niekoľkokrát prestavovaná. Veľmi zaujímavé na tejto kaplnke sú na oknách a portáli rokokové kované mreže.
Za zmienku stojí olovená továreň, ktorá tu bola vybudovaná v roku 1894 Gerambovou banskou úniou na spracovávanie olova z banskoštiavnického regiónu. V tomto čase bol tým istým vlastníkom vybudovaný aj Sandrik Dolné Hámre na spracovanie striebra do rôznych výrobkov. V olovenej továrni sa vyrábali rúry, platne, drôty, nádoby a pod. Továreň bola moderne vybavená, mala kompletné valcovacie zariadenie na výrobu olovených plechov, zariadenia na výrobu rúr a pod.

V roku 1948 sa začalo s výstavbou továrne na výrobu žiaruvzdorných tehiel a táto v roku 1953 vyrobila prvé dinasové výrobky zo suroviny, získavanej v neďalekom lome Šobov.

Ďalšou cestou prechádzame cez Jergištôlňu banícku osadu na pravej strane cesty, ktorá vznikla pri štôlni Juraj a písomne je doložená v roku 1607.

Pri rázcestí ciest z Banskej Štiavnice a Sklených Teplíc stoja ešte prevádzkové budovy štôlne korunného princa Ferdinanda. Tu sa nachádza aj šachta Ferdinand, ktorá bola opustená v roku 1961 z ekonomických dôvodov.

Na ľavej strane cesty do Banskej Štiavnice sa už odkrýva veľmi pekný pohľad na štiavnickú Kalváriu, pod ňou Belianske jazero, ktoré bolo postavené v druhej polovici 18. storočia a patrilo už spomínanej Gerambovskej únii. Vodou z neho sa poháňali stupy a používala sa aj na premývanie rúd. Okolo roku 1957 bolo vypustené. Len nedávno sa ho podarilo opraviť. Na Hájiku - tak sa volá križovatka ciest na Vyhne a Hodrušu-Hámre, sme vlastne vstúpili do Banskej Štiavnice.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára