6. SKLENÉ TEPLICE A IGNÁC VON BORN

Ignác von Born bol osvietenecký učenec. Vo svojom krátkom živote dvakrát pôsobil na Slovensku, raz v Banskej Štiavnici, druhý raz v Sklených Tepliciach. Tu vyskúšal svoju metódu nepriamej amalgamácie strieborných rúd a pozvaní odborníci z 15 štátov vtedajšej Európy, ktorí sa tu zišli na medzinárodnom kongrese prírodovedeckých pracovníkov, založili prvú medzinárodnú spoločnosť "Societät der Bergbankunde". Na vývoj technológie nepriamej amalgamácie strieborných rúd v laboratóriách vo Viedni vynaložil 20 000 zlatých zo svojich prostriedkov, čo bolo v tom čase veľký majetok. Bol osobným priateľom W.A.Mozarta (na jeho počesť zložil kantátu a osobu I.Borna zobrazil v opere Čarovná flauta), ďalej bol zakladateľom Českej kráľovskej spoločnosti náuk (od tohto dátumu si odvodzovala svoje založenie aj Československá akadémia vied v Prahe) a keď ako 49 ročný umrel následkom poškodenia svojho zdravia pri baníckej a hutníckej činnosti, rodina na vyrovnanie dlhov, ktoré po ňom zostali, musela rozpredať na verejnej aukcii jeho bohatú knižnicu, organizovať zbierky a využiť aj zisk, ktorý mu z výnosov nepriamej amalgamácie patril. Umrel na Dorotte Strasse vo Viedni a nič sa nevie ani o tom, kde je pochovaný.

Sklené Teplice takto vošli do povedomia sveta práve možnosťou odskúšať si spracovanie vlastných rúd z miestnej hute novou amalgamačnou technológiou, ale súčasne diskutovať na medzinárodnej konferencii o využití prírodných vied v baníctve a hutníctve. Viedenské noviny z 9.9.1786 informovali, že Ignác Born prišiel 27.8.1786 do Sklených Teplíc osobne dohliadať na amalgamáciu a predsedať metalurgickému kongresu. A tak sa v Sklených Tepliciach zišli odborníci z Rakúsko - Uhorska, Anglicka, Francúzska, Švédska, Kniežatstva Hannover, Falcka, Španielska, Saska, Ruska, Dánska, Kniežatstva Würzburg, Mexika.

Najlepšiu charakteristiku zjazdového rokovania a celkovej klímy v Sklených Tepliciach povedal známy švédsky odborník J.I.Ferber: "Všetky banícke krajiny Európy poslali do Sklených Teplíc svojich najlepších baníckych a hutníckych odborníkov, aby sa zoznámili s novou metódou amalgamácie vo veľkom. Niektorí sa tu zdržali celý rok, najmenej však 2 až 3 mesiace, pričom denne prikladali ruku k dielu. Výpočty, ktoré sa doteraz utajovali, dostali sa každému k dispozícii. Born demonštroval všetko, čo vyskúmal. Jeho poznatky sa stali verejným majetkom.

Detailný záber na pamätník Ignáca von Born

Na tomto kongrese bola založená aj medzinárodná spoločnosť s názvom Societät der Bergbankunde. Zakladatelia spoločnosti banských náuk jasne sformulovali svoje ciele v pozývacom liste, ktorý tvoril úvod k stanovám spoločnosti. Stanovy sú veľmi zaujímavé a v ôsmich kapitolách vymedzujú celé záujmy spoločnosti.

Spoločnosť vydala v rokoch 1789 a 1790 zborníky z príspevkov členov pod názvom Bergbankunde.

V roku 1789 mala spoločnosť 147 členov v 15 európskych a amerických krajinách. Čestnými členmi spoločnosti sa stali napríklad Johann W. Goethe, Martin H. Klaproth (objaviteľ uránu a céria), A. Ruprecht, M. Poda, K. Heidinger. Vo Francúzsku to bol zakladateľ modernej chémie A. Lavoasier, v Anglicku vynálezca parného stroja J.Watt.
Pozrime sa teraz bližšie aké pamiatky na takúto významnú činnosť sa v Sklených Teliciach nachádzajú.

Posledná prevádzková budova z komplexu amalgamačnej huty bola zbúraná v roku 1985, uvádzam ju na obrázku.

Pravdepodobne posledná budova z amalgamačnej huty, zbúraná v roku 1985


Stála na mieste, kde sa dnes nachádza čistička odpadovej vody pre kúpele. Miesto - lokalizácia - tejto huty tu bola potvrdená aj archeologickými vykopávkami.
Ďalšou budovou, ktorá určite s touto dobou súvisí je nanovo renovovaný Penzión Park. V niektorých materiáloch o Sklených Tepliciach sa píše, že medzinárodný kongres sa konal v budove súčasného riaditeľstva kúpeľov a súčasnej reštaurácie. Bezosporu medzi najlepších znalcov problémov amalgamácie a kongresu v Sklených Teliciach patrí historik J.Vozár, ktorý vo svojej knihe o amalgamácii označuje práve budovu v bezprostrednej blízkosti amalgamačnej huty, ktorá je vyobrazená na rytine z roku 1785 a teraz sa volá Penzión Park. Budova prešla rôznymi rekonštrukciami a posledná v 90. rokoch jej dala dnešnú podobu. Mne sa podarilo zachytiť stav tejto budovy v roku 1985, v čase, keď sa začínala jej rekonštrukcia. Porovnajte si fotografie - skutočne neuveriteľne zmenila svoju podobu. Na fotografiách z roku 1985 sa ešte ako-tak podobá na stav z roku 1785 (prízemie a 1. poschodie), po modernizácii je tento stav zmenený. Škoda, že autor modernizácie nezachoval ostrejší uhol na streche budovy, ktorý bol typický pre všetky banské stavby. Samozrejme, modernizácia sa dá hodnotiť pozitívne. Ešte raz zdôrazňujem, že podľa J. Vozára je to budova veľmi významná preto, lebo sa v nej konal I. medzinárodný zjazd baníkov a hutníkov.

Ďalšou pamiatkou je pamätná tabuľa odhalená na jednom z liečebných domov pri 200. výročí konania sa zjazdu v roku 1986. Pamätná tabuľa bola roku 2005 mne z neznámych príčin premiestnená. Keďže v tom čase bola budova, kde sa konal zjazd v rekonštrukcii, nemohla tu byť tabuľa odhalená. Tabuľu venoval Slovenský priemysel kameňa Levice a hlavným iniciátorom a riešiteľom všetkých problémov s úradmi bol vtedajší riaditeľ Slovenského banského úradu, hlinický rodák J.Baran.

Najdôstojnejšou pamiatkou na Ignáca von Borna v Sklených Tepliciach je pamätník vybudovaný pred Kúpeľno-liečebným domom (bývalé nočné sanatórium). Ide o bustu I. Borna, ktorej autorom je V. Remeň. Bronzová busta je umiestnená na 1,5 metra vysokom pilone z lešteného ryolitu, teda materiálu, ktorá sa tu používal na kamene, ktoré mleli rudu. Autorom architektonického riešenia je kremnický akademický sochár M. Ormandík. Tento pamätník je skutočne ojedinelý, pretože hoci je Ignác von Born veľmi uznávaný v Rakúsku, Maďarsku a v Čechách, pamätník, ktorý znázorňuje jeho podobu, má len v Sklených Tepliciach.

Celkový pohľad na pamätník Ignáca von Borna

Viac o pmätníkoch Ignáca von Borna si pozrite tu.