7. BANSKÁ ŠTIAVNICA - PAMIATKY NA BANÍCKU A LESNÍCKU AKADÉMIU, NAJSTARŠIU TECHNICKÚ ŠKOLU

Ešte stále stretávam známych ľudí, ktorí sa ma pýtajú: "Ja každému hovorím, že v Banskej Štiavnici bola najstaršia vysoká škola technického zamerania, je to ozaj tak?", alebo "..no a čo staré kultúry, napr. Čína, Inkovia a pod., tie neznamenajú nič?"

Na tieto otázky odpovedám, že sa nedá hodnotiť obdobie vysokých kultúr, napríklad Číny a pod., ale Banská akadémia už bola ako vysoká škola technického charakteru v modernej dobe, teda škola, kde sa vyučuje moderná chémia, ktorá je overovaná praktickými pokusmi v laboratóriách, baníctvo a hutníctvo sa overuje v praxi. A práve tieto metódy boli zavedené na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Prvenstvom sa budem zaoberať v ďalšej časti.

Prvenstvom banskoštiavnickej akadémie sa veľmi podrobne zaoberal Dr. Jozef Vozár, ktorý preštudoval množstvo materiálov vo viedenských archívoch. Tak teda, ako to bolo? Chémia, baníctvo, ale aj metalurgia sa vyučovala aj na univerzitách filozofického smeru. Prax ukázala, že to neboli školy, kde by teória bola overovaná v praxi, prípadne v chemických laboratóriách.

V tom čase, teda roku 1762, vypracoval pre panovníčku Máriu Teréziu registrátor najvyššieho mincovného a banského majstra v Prahe Ján Tadeáš Peithner elaborát, ktorý nazval "Skromná zmienka o zavedení teoretického štúdia banských vied v Českom kráľovstve". Vo veľmi obšírnom a odbornom elaboráte predkladal návrh, aby bolo v Prahe "zriadené teoretické štúdium banských vied, teda banská akadémia".

Na základe tohto návrhu sa rozvinula bohatá diskusia medzi Viedňou a Prahou, nakoniec rozhodol názor, ktorý spracovala pre panovníčku komisia pod vedením Gerharda von Swietena: "Pri voľbe fyzického miesta bolo uznané za najvhodnejšie dolnouhorské banské mesto Štiavnica vzhľadom na to, že sú tam úplné banské, stupové, hutné, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje a štangenkunsty (ktoré na iných miestach nie sú). Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje teoretické prednášky a žiaci si môžu na nich najrýchlejšie overiť teoretické poznatky. Žiakom sa naskytuje príležitosť osvojiť si chémiu, nakoľko súvisí s metalurgiou a naučiť sa aj matematiku."

Komisia okrem tohto zdôvodnenia navrhovala rad rôznych opatrení, nakoniec panovníčka Mária Terézia vyniesla po preštudovaní tri opatrenia:

1.) V Banskej Štiavnici sa má zriadiť škola pre vyučovanie praktického baníctva.
2.) Má sa nariadiť filozofickým fakultám, aby dávali mládeži viac vedomostí z banských vied.
3.) T. Peithner sa má ustanoviť za profesora banských náuk v Prahe.

Citujem ďalej Dr. J. Vozára:

"Tieto rozhodnutia urobila cisárovná 13. decembra 1762. Tým bola záležitosť po formálnej stránke uzavretá a rozhodnutia možno plným právom považovať za vznik dvoch osobitných inštitúcií na vysokoškolské vzdelávanie banských a hutných odborníkov, a to Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici a Katedry banských náuk pri Filozofickej fakulte v Prahe. V absolutistickom štáte nebolo moci, ktorá by tieto rozhodnutia panovníčky mohla zmeniť. Ostala však úloha zaviesť toto rozhodnutie do praktického života."

Vznikli tak z hľadiska rozhodnutia panovníčky dve rovnocenné školy, no prax ukázala, že Akadémia v Banskej Štiavnici, kde boli všetky teoretické poznatky overované v praxi, bola životaschopnejšia. Profesora pražskej univerzity J.T.Peithnera neuznala cisárovná za vhodného zorganizovať vyučovanie na akadémii, ale panovníčka Mária Terézia na základe návrhu Gerharda von Swietena menovala profesora Mikuláša Jozefa Jacquina (1727 - 1817), ktorý prednášal na Viedenskej univerzite banským radcom v stredoslovenských mestách a profesorom metalurgie a chémie. Profesor Jacquin dostal menovací dekrét od Viedenskej dvorskej komory v júni 1763 (plat mal stanovený na 2000 zlatých ročne a byt mu mal poskytnúť Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici). V septembri 1763 prišiel do Banskej Štiavnice a o rok, teda v septembri 1764 začal na škole prednášať (prvá prednáška bola prednesená 17.9.1764) v prenajatom Kretsmáryovskom dome, ktorý bol prenajatý za 300 zlatých ročne. Dnes je na tomto dome, ktorý sa nachádza v strede mesta, umiestnená pamätná tabuľa. Prví poslucháči boli zo stredoslovenských banských miest, ale aj z Korutánska, Dolného Rakúska, Tirolska, Banátu, Sedmohradska a ďalších krajín Rakúsko-Uhorskej monarchie. Škola sa neustále vylepšovala a dobudovávala, až nakoniec v roku 1772 bola v Prahe zrušená Katedra banských náuk a jej profesor, už spomínaný Tadeáš Peithner, bol preložený za profesora baníckeho umenia a baníckeho práva do Banskej Štiavnice. Vysoká škola banská vo Freibergu bola založená o 3 - 4 roky neskôr.

Škola za sto päťdesiat ročné trvanie vychovala viac ako 10 000 vysokoškolsky vzdelaných baníkov, hutníkov a lesníkov. Podľa vzoru tejto vysokej školy bola organizovaná v roku 1795 Polytechnika pre výchovu inžinierov v Paríži.

Budovy, v ktorých v rôznych obdobiach sídlila Banská a lesnícka akadémia boli v roku 1961 vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Pri prehliadke Banskej Štiavnice iste stojí za to, prehliadnuť si tieto budovy. Sú to nasledovné objekty:

Pohľad na Kretsmáryovský dom v Banskej Štiavnici

- Kretsmáryovský dom, v ktorom býval a prednášal prvý profesor K. Jacquin. V súčasnosti je obytným domom.

- Budova mestskej nemocnice (špitálu). Akadémia ju používala v rokoch 1800 - 1891. Bola v nej knižnica, poslucháreň a zbierka modelov.

- Komorský dom, kde vyučoval matematiku profesor M. Poda. Do roku 1864, kým hlavný komorský gróf bol aj riaditeľom akadémie, sa v ňom nachádzala aj správa akadémie. V súčasnosti je v ňom umiestnené Slovenské banské múzeum.

- Belházyho dom na Sládkovičovej ulici. Tu bola katedra chémie, chemické laboratóriá a v rokoch 1770 - 1900 katedra fyziky. V súčasnosti je dom po reštaurácii, žiaľ, tri pôvodné fresky Immaculaty (Panny Márie Nepoškvrnenej) už na budove po reštaurácii nie sú.

Belházyho dom po rekonštrukcii v 80. rokoch 20. storočia

- Fritzovský dom bol akadémiou používaný v rokoch 1800 - 1919 ako vyučovacie priestory. Neskôr sa tu nachádzal rektorát, knižnica, zbierky, kresliareň. Konali sa v ňom mestské plesy.i

Fritzovský dom, kde sídlil rektorát Akadémie

- Žemberyovský dom na Trojičnom námestí, kde bol od roku 1808 umiestnený lesnícky odbor Akadémie. Prednášal v ňom prvý profesor lesníctva H.David Wilckens.

i

Žemberyovský dom na Trojičnom námestí

- Hellenbachov dom alebo budova banského súdu na Trojičnom námestí. Akadémia ho používala v rokoch 1867 - 1900. V súčasnosti sú v ňom expozície Slovenského banského múzea

Hellenbachov dom na Trojičnom námestí

- Geramlovský dom nazývaný tiež Fortúna v dolnej časti botanickej záhrady. Bola tu umiestnená lesnícka katedra akadémie. V poslednom období tam bola hudobná škola.

Geramlovský dom alebo tiež Fortuna

- Budova lesníckeho odboru na Akademickej ulici, postavená v rokoch 1888 - 1890. Vyučovať sa v nej začalo v roku 1892. V súčasnosti sa v nej nachádza Lesnícka škola.

- Budova baníckeho odboru na Akademickej ulici, postavená v roku 1889 v novorenesančnom slohu pre banícku a hutnícku fakultu akadémie. Otvorili ju v roku 1900. Od roku 1921 je v nej umiestnená Priemyselná škola chemická.

Budova baníckeho odboru na Akademickej ulici vybudovaná roku 1889

- Budova chemického laboratória na Akademickej ulici v bezprostrednej blízkosti Priemyselnej školy chemickej, bola postavená v roku 1911 pre potreby chemických laboratórií Baníckej a lesníckej akadémie. Teraz slúži pre laboratóriá Priemyselnej školy chemickej.

Budova elektrárne v roku 2000

K akadémii patrili aj dolná a horná botanická záhrada a arborétum v Kysihýbli. V čase svojej existencie vlastnila školské polesie a Kysihýbel s rozlohou 298 ha. Cestou od botanickej záhrady vľavo sa nachádza 12 vilových domov, ktoré boli postavené pre profesorov akadémie. Vily sú zaujímavé architektonicky a veľmi dobre dotvárajú prírodnú scenériu tejto oblasti. Nie sú zaradené medzi chránené pamiatky, ale aj tak by si zaslúžili väčšiu pozornosť

Architektúra vilových domov pre profesorov akadémie

Jeden z bytov Banskej akadémie

* * *