8. UNIKÁTNA KNIŽNICA BANSKEJ A LESNÍCKEJ AKADÉMIE V BANSKEJ ŠTIAVNICI A JEJ OSUD

Táto časť o Banskej Štiavnici nezapadá veľmi do koncepcie, ktorú som zvolil, no knižnica štiavnickej Banskej a lesníckej akadémie je natoľko cenná, že som sa rozhodol tento popis zaradiť do seriálu o Banskej Štiavnici.

V roku 2002 sa konali na Slovensku spomienkové oslavy 240. výročia rozhodnutia Márie Terézie o zriadení Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Bolo to významné rozhodnutie, ktoré si bolo určite potrebné pripomenúť. Poslucháči Banskej akadémie stáli dlhé roky na čele pokrokových metód v baníctve, hutníctve, lesníctve a vysoké školy, ktoré vznikli neskôr, dodnes vychovávajú zdatnú technickú inteligenciu.

Veľa bolo napísané o pokrokových a na vysokej technickej úrovni stojacich profesoroch, ale aj ich vyučovacích metódach, podobne známe sú okolnosti, za ktorých v tom čase už Banská a lesnícka akadémia zanikla.Koniec koncov rôzne oslavy v súvislosti s Akadémiou sa konajú často a tak aj prichádzajú stále nové informácie.

Tak tomu bolo aj v roku 2002, konferencie v Bratislave, Košiciach, jednania a dohadovania sa súčasných škôl o akomsi formálnom nástupníctve. Iste, tradícia a prihlásenie sa k nej, je veľmi dôležitá vec a treba jej venovať náležitú pozornosť.

Zaujímavá je však iná okolnosť. Zatiaľ, najmä podľa mojich informácií, sa nikto oficiálne neobrátil na (oficiálne) slovenské úrady, aby sa aspoň pokúsili žiadať od maďarskej strany navrátenie inventáru akadémie, ktorý bol úplne nezákonným spôsobom unesený zo Slovenska. Ide najmä o mineralogické a biologické zbierky, učebné pomôcky, archív a knižnicu.
V Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici je dopis z Ministerstva verejných prác v Prahe, adresovaný všetkým banským a hutníckym závodom, v ktorom ich upozorňujú, že podľa mierových zmlúv a zákona zo dňa 12.8.1921 č. 354 Zb., ktorými boli výsledky mierových zmlúv do života premietnuté, sa v bode 1 píše, že československý štát nadobudol všetky statky a majetok:

Citát:
"ktoré na území niekdajšieho mocnárstva Rakúsko-Uhorského patriaceho k Československej republike, náležali bývalému cisárovi Rakúskemu, kráľovstvu Uhorskému alebo bývalému mocnárstvu Rakúsko-Uhorskému, ako aj korune rakúskej a uhorskej a bývalej rodine rakúsko-uhorskej dňa 28. októbra 1918 a pokiaľ ide o územie po tomto dni pripojené a v deň pripojenia týchto území ..." a ďalej

"... Statkami a majetkom sa rozumie aj všetok majetok nemovitý aj movitý zahrňujúc v to, všetky majetkové práva aj pohľadávky. (paragr. 2 Zákona č. 354/1921 Zb.z. an.)" - koniec citátu.

Aby sa zabránilo uplynutiu relatívne krátkej premlčacej lehote, bol vydaný 16.12.1926 nový zákon č,. 256 Zb z. an., ktorý mal štátnej správe umožňovať vymáhať pohľadávky, ak nebol dodržaný skôr uvedený zákon.

Dopis z Prahy je datovaný 4.2.1927 a v závere upozorňuje, že premlčateľnosť týchto práv sa nemá uplatňovať.

Podľa niektorých pamätníkov bolo z Banskej Štiavnice odvezených 30 vagónov rôznych archívnych a zbierkových materiálov. Samozrejme, že toto nie sú informácie, na ktoré je možné sa spoľahnúť. Dr. Vozár, ktorý sa touto problematikou zaoberal, podrobne publikoval zoznam, ktorý predložil rektorát Banskej a lesníckej akadémie a tento obsahoval 69 991 predmetov v celkovej hodnote 889 746 korún.

Tento zoznam je veľmi povrchný a vlastne len veľmi ťažko identifikovateľný, len ako príklad uvediem, že z katedry mineralógie bolo odvezených 20 429 predmetov v hodnote 93 688 korún, celkove ide o 21 položiek z rôznych katedier. Najväčšiu výpovednú hodnotu má 21. položka, ktorá hovorí, že z rektorátu bolo odvezené 40 000 položiek v hodnote 200 000 korún. Celkom presne sa vie, že na rektoráte bola umiestnená knižnica Banskej akadémie a to je tých 40 000 položiek, ale to, že každá položka bola hodnotená priemernou cenou 5 korún, hovorí o všetkom, najmä o absolútnom podceňovaní, nehovoriac o tom, že knižnica mala 60 000 položiek.

Pre oboznámenie verejnosti by som si dovolil zosumarizovať niektoré fakty o tejto knižnici.

Knižnica začala vlastne vznikať už v roku 1735 v rámci priemyselnej baníckej školy, ktorá tu bola založená. V dekréte Dvorskej komory (z 22.6.1735) sa ukladalo Jánovi Nepomukovi Mitrovskému, hlavnému komornému grófovi v 6. bode zabezpečiť pre "povinné čítanie baníckych kníh" knihy, ktoré majú byť do knižnice zaobstarané. Na prvom mieste to je Corpus Iuris et systema rerum metalicarum (Frankfurt - Main 1698). Ďalšou učebnicou je Nová úplná banícka kniha Ch. Herttwiga z Freibergu z roku 1734, je to vlastne dokonalý banícky lexikon. Medzi ďalšími učebnicami nachádzame Rösslerovu Speculum metallurgiae politissinum (Drážďany 1700), L. Erskersovu Skúšobnú knihu z rokov 1574 až 1756, N. Voigtelsovu Geometriu Subteoraneu (1713).

Dielo profesora Podu o banských strojoch z prvých rokov Banskej akadémie

Od roku 1763, teda od času, keď vznikla na Baníckej akadémie prvá katedra a začalo sa vyučovanie, sa činnosť v zabezpečovaní kníh ešte zvýšila. Knihy však boli sústredené na jednotlivých katedrách a zveľaďovanie knižníc katedier mali na starosti jednotliví profesori. Od roku 1771 bol určený prvý profesor, ktorý mal na starosti knižnicu akadémie. Bol to Carolus Tierenberges a od tohto času v skutočnosti sa stala knižnica centrálnou pre celú akadémiu pričlenenú k rektorátu. Významným prínosom pre knižnicu Baníckej akadémie bol nákup knižnice profesora Johanna Thaddäusa Antona Peithnera (1722 - 1792), ktorý pôsobil ako profesor Univerzity v Prahe a profesor na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Knižnica, ktorú prof. Peithner ponúkol v roku 1774, obsahovala asi 1400 zväzkov. V súčasnosti sa nachádza v Miškovci ako súčasť celej knižnice Banskej a lesníckej akadémie v nasledovnom členení: 526 zväzkov zaoberajúcich sa prírodnými vedami, baníctvom, hutníctvom, razením mincí, baníckym právom a hospodárstvom. 351 zväzkov sa zaoberalo právnickými vedami, 417 dejinami,ďalej tu boli diela týkajúce sa jazykovedy (92), medicíny (79) a teológie (32). Okrem kníh odpredal profesor Peithner aj zbierku obsahujúcu 2000 minerálov a skamenelín. Zbierka a knižnica bola odkúpená za 4000 zlatých s tým, že knižnica ostane pod Peithnerovým dohľadom a zbierky minerálov mal zaradiť do zbierok školy profesor Scopoli. Medzi najvýznamnejšie diela z knižnice prof. Peithnera patria prvé nemecké vydanie Agricolu: De re metalica z roku 1556 a vydanie v latinskej reči z roku 1556, ďalej Conrad Gesners De omni rerum fossilium genere z roku 1565, početné rukopisy predovšetkým od M. Pingera z roku 1480.

V ďalšom období narastal stav knižnice takých tempom, ako si to vyžadovala úroveň výučby na Baníckej akadémii, skutočnosťou bolo, že ku koncu 18. storočia bola táto knižnica najvýznamnejšou v Uhorsku pokiaľ sa týka prírodných vied a techniky vôbec. Mimoriadnu pozornosť si zasluhujú odvetvia chémie 248 diel v 582 zväzkoch, mineralógie a geológie 172 diel v 191 zväzkoch, baníctvo s hutníctvom 22 diel v 311 zväzkoch.

Ku koncu 18. storočia sa začína výskum v prírodných vedách internacionalizovať a jeho výsledky sú postavené na nových prírodovedných základoch. Znamená to veľký vzrast vydávania odborných časopisov. Prejavuje sa to aj na Baníckej akadémii, kde bolo rozdelenie časopisov podľa jednotlivých oblastí nasledovné: matematika 1 časopis, fyzika a chémia 20 časopisov, mineralógia 3 časopisy, baníctvo a hutníctvo 7 časopisov, technika a hospodárstvo 9 časopisov, prírodné vedy 5 časopisov. Zaujímavé je rozdelenie časopisov podľa jazykov: 46 nemeckých, 3 francúzske a 1 anglický.

V knižnici sa nachádzali napr. francúzske Annales de chemie (1789) s redakciou Lavoisiera, Bertholleta, Fourcroya, Coellsov Chemische Journal (1778), Crells Journal der Physik (1790 – 1798).

Značný vzrast zaznamenávala knižnica v 19. storočí, keď na začiatku storočia bolo zaobstarávané ročne 80 – 100 zväzkov, ale v 60-rokoch to už bolo 600 zväzkov a ku koncu storočia pribúdalo ročne až 1200 zväzkov.

Hydraulika od D. Bernoullisa z roku 1738

Prvý ucelený súpis knižnice sa uskutočnil v rokoch 1843 – 1844 a táto bola rozdelená na 12 častí, pričom každá časť bola na zadnej strane knihy označená farebnou nálepkou. Napr. I. matematická časť baníctva – biela farba, II. fyzicko-chemická časť baníctva – oranžová farba, ďalej len jednotlivé časti knižnice: III. mineralogická časť baníctva, IV. banská technika, V. hutnícka technika, VI. náuka o soľnom baníctve, VII. mincovníctvo, VIII. lesníctvo, XI. technológia, X. vedecké spisy rôzneho obsahu, XII. karty.

V knižnici baníckej akadémie sa skutočne sústredili diela najznámejších prírodovedcov, baníckych a hutníckych odborníkov, matematikov.

Pre lepšie znázornenie bohatého fondu knižnice, uvediem niektoré mená významných autorov, ktorí majú v knižnici svoje diela:

Matematika: Euler, Cacroix, Segner, Biot, Cauchy, Poisson
Mechanika-strojárstvo: D. Bernoulli, Mariotte, Pasquich, Ubaldo, Leupold, Langsdorf
Strojníctvo: Bőckler, Belidor, Prony
Fyzika: Galilei, Kirschner, Boyle, La Caille, Muschenbrock, Ampére, Faraday, Gay-Lussac, Doppelt

Chémia: Beguin, Mayow, Stahl, Boerhave, Bergman, Cheele, Wallerius, Priestley, Black, Lavoisier, Berzelius

Mineralógia-geológia: Gesner, Cronstedt, Rome Delisle, Haűy, Gmelin, Mohs, A. Werner, Leibniz, Buffon, A. Humboldt, Cuvier, Lyell, Beudant, Bronn

Baníctvo: Agricola prvé latinské (1556) a prvé nemecké vydanie (1557), Lőhneyss, Rőssler, Kern a Oppel, Brűckmann, Combes, Calvőn

Hutníctvo: (okrem už v baníctve menovaných) Fachs, Ercker, Barba, Cramer, Swedenborg, Schlűter, Gellert, Born, Karsten

Technologické encyklopédie: 172 zväzkov Krűnitza, Halle, Geisller, Lipold, Poppe, Putsch-Krause, Prechtl a 18 zväzkov „Schauplatz der Kűnste und Handwerk

Ostatné prírodovedy: Plinius, Kundmenn, Oken, Darwin, z rukopisov 15. – 18. storočia má knižnica 25 kusov.

Od bývalých profesorov akadémie tu nachádzame mnoho vzácnych kníh a rukopisov. Vyzdvihneme nasledujúcich: Jacquin, Delius, Peithner, Poda, Scopoli, Haidinger, Patzier, Schitko, Wehrle, J.N.Lang, Doppler, Farbaky, Kerpely, Schenek István, Cséti, Bőckh Hugó, Barlai atď.

Kruto si zahral osud s knižnicou v roku 1918, teda pri vzniku Československej republiky. 30.10.1918 deklarovala Slovenská národná rada v Turčianskom sv. Martine svoju príslušnosť k Československej republike a odtrhnutie sa od Uhorska. Dňa 5.11.1918 bola v Skalici vytvorená dočasná vláda na čele s Dr. V. Šrobárom a zdalo sa, že udalosti nadobudnú proslovenský vývoj. Inak sa vyvinula situácia v Banskej Štiavnici, kde v čase od 2.11. do 14.12.1918 prevzali moc ozbrojení poslucháči akadémie pod vedením Zoltána Szirkorovského. V tomto období bola s najväčšou pravdepodobnosťou odsťahovaná prevažná časť zbierok školy spolu s knižnicou. Zvlášť rýchly vývoj nadobudli udalosti po 3. decembri 1918, keď československá vláda oznámila maďarskej vláde, že je pripravená obsadiť slovenské územie. Tristočlenná ozbrojená jednotka poslucháčov odišla 14.12.1918 z Banskej Štiavnice a rozptýlila sa po krajine. Žiaľ, k obsadeniu čsl. vojskom nedošlo a tak bolo možné rozoberať inventár školy ďalej. Dokonca vznikla dohoda medzi maďarskou vládou vymenovaným zmocnencom pre banské mestá B. Štiavnicu a B. Belú Dr. C. Pethesom a veliteľom Hr. Breznice, že ak bude v týchto mestách zabezpečený poriadok, nebudú čsl. vojskom obsadené. Tak sa stalo, že do B. Štiavnice prišli čsl. vojaci len 7.1. 1919. Do tohto času tu bolo dostatok času odviezť väčšinu inventáru do Maďarska. Ako uvádza J. Vozár, „tesne pre príchodom čsl. vojska sa podarilo ešte vyviesť na vozoch do Hontianskych Nemiec knižnicu, archív a ďalšiu časť zariadenia vysokej školy, kde sa to naložilo na vagóny“. Predtým sa všetko oficiálne vyvážalo cez Hronskú Breznicu (terajšia Hronská Dúbrava). Hneď 8.1.1919 pricestovali do B. Štiavnice aj oficiálni zástupcovia čsl. vlády , aby prevzali školu. Prišiel Ing. Bohuslav Križko, Dr. Ing. Karel Šiman a Ing. Štefan Janšák. Všetci boli udivení skutočnosťou, že škola, pokiaľ sa týkalo zbierok, bola vlastne prázdna. Žiadali predložiť zoznam vecí, ktoré boli odsťahované, zoznam samotný je veľmi všeobecný a hodnota odvezených predmetov silne podhodnotená.

Pohľad do Štiavnickej knižnice v Miškovci

Ak sa na túto situáciu pozeráme dnes, je tu niekoľko ironických skutočností:

1. unesená knižnica proti všetkým medzinárodným dohodám je umiestnená v Miškovci a volá sa „Štiavnická knižnica“.
2. pri štúdiu týchto materiálov som použil maďarskú publikáciu „Vivat akadémia“, ktorá vyšla v Budapešti v roku 1985 a tu sa uvádza „Poslucháči (rozumej Banskej akadémie), ktorí obetavo v pote tváre presťahovali zbierky do Budapešti, sa predbežne rozišli, profesorský zbor bol ešte v Banskej Štiavnici. Vznikla naliehavá potreba, aby škola získala dočasné prístrešie...“ a ešte jedna skutočná perlička vyjadrenia posledného rektora akadémie Gejzu Réza, ktorý o jednaní so zástupcami čsl. vlády píše: „Nakoniec nemôžem nespomenúť, že veliteľ Jakob Domanský, banský inžinier Bohuš Križko, hospodársky správca školy Dr. Karol Siman a stavebný inžinier Vladimír Fischer, sa na jednaniach správali s najväčšou zdvorilosťou“.

No a vlastne tak sme prišli o dedičstvo, tradíciu. Ako som už uviedol, nestretol som sa aspoň s takou požiadavkou, ktorá je jasná, aby sa napríklad štiavnická knižnica z Miškovca vrátila na Slovensko (okrem toho asi 10 000 kníh o lesníctve je v Šoporni), jednoducho sa nenašli takí odvážlivci. No a prečo o tom píšem? Predovšetkým verím, že sa nájdu odvážlivci, ktorí raz v budúcnosti o to požiadajú alebo tí menej odvážni si budú môcť pozrieť slávnu a dosť jedinečnú Štiavnickú knižnicu v Miškovci.

* * *