V týchto miestach boli slávnostné miestnosti
V čom je jedinečnosť tohto hradu? Predovšetkým je to jeden z prvých murovaných hradov, ktoré boli po tatárskom vpáde v roku 1241 vybudované, predtým budované drevené hradiská tatárski bojovníci veľmi ľahko zlikvidovali, unikátne je aj spojenie Orlej skaly s kameňmi hradných múrov, ďalej je to kruhová gotická rotunda a obdivuhodná je aj skutočnosť, že hrad, vybudovaný pred skoro 760 rokmi do dnes odoláva najrôznejším požiarom, útokom nepriateľských, ale aj priateľských vojsk a prírodným vplyvom, búrkam, vode, vetru, mrazu, slnku a najmä niekoľko storočnej našej ľahostajnosti.
Prvá oprava na hrade po viac ako 300 rokoch, premostenie ona v kruhovej veži
Nakoniec, nie je žiadnym tajomstvom, že materiál z väčšiny hradov na strednom Pohroní použili občania na civilnú výstavbu (Sklené Teplice, Rudno nad Hronom Tekovská Breznica a ďalšie). Výnimkou nie je ani Šašovský hrad. Stojí za to pozrieť si túto zrúcaninu, možno aj preto, že je to jeden z najprístupnejších hradov na Slovensku. Cesta zo Šašovského Podhradia k nemu trvá len približne 30 minút po miernom stúpaní.
Hradné múry sa stále viac rozpadávajú
Samozrejme, návšteva hradu nie je úplne bezpečná, vyžaduje si prísnu disciplínu a nakoniec, ako vždy, môže sa uskutočniť len na vlastné nebezpečenstvo. Dobrou príležitosťou je práve dnes už každoročná slávnosť – Dobýjanie Šašovského hradu, ktorá sa každoročne uskutočňuje začiatkom augusta. . Šašovský hrad bol v minulosti dosť významným centrom nášho regiónu. Pod Šašovské panstvo patrili ešte v roku 1648 nasledovné obce: Šašovské Podhradie, Ladomer, Horná a Dolná Trnávka, Jalná, Dúbrava, Kľačany, Ihráč, Repište, Peserany, Sklené Teplice, Prochot, Močiar, Teplá, a Žakýl. Rôzne zmeny a povstania v Uhorsku túto jeho administratívnu silu znižovali a keď sa na hrade usídlili Rákoczyho povstalci a neustále odmietali hrad opustiť, v roku 1708 dal rozkaz veliteľ cisárskych vojsk Sigbert Heister, sídliaci vo svätokrížskom kaštieli hrad rozstrieľať a zapáliť.
Dielo sa mu podarilo, povstalcov porazil, vedenie šašovského panstva sa presťahovalo do Ladomerskej Viesky a tak sa pred 300 rokmi skončila 450 ročná sláva jedného z prvých murovaných hradov na Slovensku. O hrade sa dá oveľa viac dozvedieť v informačnom stredisku, ktoré je umiestnené bezprostredne na mieste výstupu na hrad. Je tu inštalovaná malá výstavka o hrade, ale aj niektoré pracovné nástroje, zozbierané v okolitých dedinách. Zaujímavé sú lipy pred informačným strediskom, ktoré boli vraj vysadené pri 10 výročí vzniku Československej republiky a hovorí sa , že v tom čase navštívil hrad aj prezident T. G. Masaryk. Na informačnom stredisku bola v roku 2009 pamätná tabuľa J. Luňáčka, spolupracovníka Andreja Kmeťa /1841-1908/, ktorý sa pod Kmeťovým vplyvom venoval geológii a stal sa jej priekopníkom na Slovensku. Ako učiteľ pôsobil v Šašovskom Podhradí.
Pamätná tabuľa J. Luňáčkovi
Po ceste krásnym lesom nás cesta povedie cestou na niektorých miestach dláždenou prírodnými kameňmi. Dostávame sa do horskej obce Močiar, roztratené domy po okolitých svahoch pôsobia romanticky. Na ceste smerom do Podhoria sa nám núka oddych pri Kráľovom stole, prípadne ďalej pri Kráľovej studničke.
Oddych pri Kráľovom stole
Čaká nás Podhorie, ako už bolo uvedené, vzniklo spojením obcí Teplá a Žakýl, ešte pred tým vedie cesta popri zbytkoch hradu Žakýl, z ktorého už neostali ani poriadane zrúcaniny. Žakýlsky hrad zvyknú volať aj Pustý hrad, nie je o ňom veľa známe, pravdepodobne to bol len strážny hrad na ceste spájajúcej Kremnicu s Banskou Štiavnicou. Neďaleko hradu je Žakýlske pleso, ktorému hovoria aj Morské oko. Predpokladá sa, že to bol hradný rybník, alebo jednoducho vodná nádrž. V súčasnosti je pleso zarastené stromami a vodnými rastlinami. Cesta do Banskej Štiavnice viedla v tomto prípade popri dvoch strážnych hradoch a spájala významné banské mestá dáva to tušiť a predpokladať na čo sa využívala. Touto cestou sa vozili kovy – striebro, a zlato do Kremnice, no späť sa vozili vyrazené mince do Viedne. Cesta sa volá Matejova cesta a je predpoklad, že podľa mena kráľa Mateja Korvína. Znova zdôrazňujem možnosť stretnúť zaujímavé lokality, ako „kráľova studnička“ a „kráľov stôl“. Sprostredkovanie dopravy medzi banskými mestami a Viedňou sa v archívoch nazýva „Silberfuhranlage“ – striebro dopravujúce zariadenie. Spomínaní národovci A. Kmeť a R. F. Osvald žijúci na Teplej v rokoch 1880-1917, ako rímsko-katolícky farár, v neskoršom období nazývali toto zariadenie „strieborný vlak“. Prechádzka popisovanou cestou, ktorou pred storočiami chodili osvietené hlavy a dopravovalo sa bohatstvo stredného Slovenska má určite veľkú dávku atraktivity. Nielen prírodou, cez ktorú prechádza, ale aj uvedomením si, že cez ňu, na konských povozoch chodili osvietené hlavy. Na mnohých miestach vidieť na ceste dlažbu z kameňa a aj to je dôkaz, že cesta bola kráľovská. Objavme túto cestu aj pre našich potomkov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára