nedeľa 6. marca 2011

18. OSTRÁ LÚKA

Ľudovít Štúr v šiestich vystúpeniach na uhorskom sneme v Budapešti medzi 17. novembrom 1847 a 13. marcom 1848 veľmi podrobne predložil sociálne, politické, ale aj národné požiadavky, ktoré by zlepšili položenie slovenského ľudu. Žiadal napríklad zrušenie poddanstva, dedovizne pôdy, zemepánskych súdov, nezdaniteľnosť šľachty, zavedenie všeobecného zdanenia, rovnoprávne postavenie všetkých obyvateľov pred súdom, rozšírenie politických práv, zabezpečovanie slobody slova, zlepšenie sociálneho postavenia učiteľov. Ďalej, a to je zvlášť dôležité, rovnoprávnosti národa. Ďalšie národné požiadavky boli zamerané na priznanie rečových práv, ale povedzme si, Ľ. Štúr mal skromné požiadavky - len vyučovať v materinskom jazyku v ľudových školách a učiteľských prípravkách, na vyšších školách vyučovať v materinskom jazyku mravnú a náboženskú výchovu a zaviesť výučbu slovenčiny ako predmetu na univerzite v Budapešti. Žiadal tiež zastaviť natískanie maďarčiny do bohoslužieb.
Všetky tieto požiadavky mali slúžiť k priznaniu národných práv Slovákov. Ľudovít Štúr bol v tom čase poslancom v uhorskom sneme za mesto Zvolen. Asi nebolo jednoduché stať sa poslancom snemu, najmä ak išlo o príslušníka slovenského národa. Nebolo by sa to asi podarilo ani Ľudovítovi Štúrovi, keby v pozadí za jeho zvolením nestál Mikuláš Ostrolúcky.
Mikuláš Ostrolúcky bol vplyvný človek a v neskoršom období bol predsedom kráľovskej súdnej tabule (1848) a vládnym komisárom Zvolenskej stolice (1849). Je zaujímavé, že v náučnom slovníku je pri dátume jeho narodenia a smrti otáznik, teda nie sú známe tieto časové údaje. Bol otcom Adely Ostrolúckej, ktorá je známa ako priateľka Ľudovíta Štúra. Priateľstvo vzniklo údajne za dramatických udalostí, keď sa Ľ. Štúr zastavil na Ostrej Lúke utekajúc pred zatykačom z Liptovského Mikuláša. Otec Adely Ostrolúckej mu poradil, aby sa nevracal do Bratislavy, ale radšej utekal na Moravu.
Aj za samotný návrh Ľudovíta Štúra na poslanca Mikulášom Ostrolúckym mohol tento očakávať nepríjemnosti v Budapešti, no vzájomná dôvera bola veľká. Tieto udalosti nie sú vymyslené, veď celú korešpodenciu Ľ.Štúra s rodinou Ostrolúckych venoval roku 1928 posledný majiteľ majetkov na Ostrej Lúke Literárnemu ústavu Matice slovenskej.
Ostrá Lúka leží na náhornej planine nad riekou Hron na hranici Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny, v nadmorskej výške 440 metrov.
Pohľad na čelnú časť kaštieľa v Ostrej Lúke
Podľa cirkevných záznamov existovala už roku 1280, no prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332, keď sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stroluca. Cez obec viedla obchodná cesta a od roku 1393 tu bola zriadená mýtna stanica.
Najviac však Ostrú Lúku preslávil rod Ostrolúckych, keď už v roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na chotár obce Ottovi de Ostroluka. Od tých čias sa majitelia menili, spravidla boli z rodu Ostrolúckych a zastávali skoro vždy významné funkcie vo vedení Zvolenskej župy.
V rokoch 1636 - 1637 si dal Melichar Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánov staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Kaštieľ stojí v obci do dnešných čias.
Na prízemí v stene je do kameňa vytesaný nápis:"Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet". Zatiaľ sa to plní, kaštieľ s dvomi okrúhlymi vežami vybavenými strieľňami je po rôznych rekonštrukciách v dobrom technickom stave a slúži ako pracovisko okresného archívu vo Zvolene.
Zadná obranná časť kaštieľa v Ostrej Lúke
V okresnom archíve, ktorý tu bol umiestnený asi do roku 2006 bolo ako 400 rôznych fondov z rokov 1238 - 1985, niektoré doklady ozaj unikátne. Takouto bola napríklad listina kráľa Belu IV. z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych, ktorých poslední potomkovia žijú v Budapešti ako maďarskí občania. Ide o vetvu, ktorá žila v Zemianskom Podhradí. Jeden z posledných potomkov rodiny Ostrolúckej - Mikuláš, žil na Ostrej Lúke do roku 1947, kde aj ako 80 ročný, slobodný, zomrel. V časoch rakúsko-uhorskej monarchie bol politicky činný, napríklad ako poslanec uhorského snemu, funkcionár evanjelickej cirkvi. Za I. Československej republiky sa už nezapájal do politického života, ale napríklad bibliografický slovník uvádza, že v roku 1921 venoval 15 tisíc korún Matici slovenskej, roku 1929 vzácnu tlač knižnici prezidenta republiky, či Slovenskému národnému múzeu v Martine už spomínanú korešpodenciu Ľ. Štúra.
Po pozemkovej reforme po I. svetovej vojne, sa výmera pôdy Ostrolúckych značne zmenšila a údajne zvyšok, asi 50 ha, rozpredal Mikuláš Ostrolúcky miestnym obyvateľom.
Vráťme sa ešte k romantickej priateľke Ľudovíta Štúra, slečne Adele Ostrolúckej. Jej výlety do Zemianskeho Podhradia ku svojmu strýkovi boli stále častejšie, lebo tu boli lepšie možnosti na stretnutie sa so Štúrom. Vznikol vzťah, ktorý určite prekročil okruh vzájomných sympatií. Tento vzťah románovou formou spracoval slovenský spisovateľ Ľudovít Zúbek v románe Jar Adely Ostrolúckej.
Pamätník s hrobkou Adely Ostrolúckej
Samotná Adela Ostrolúcka bola vzdelaná žena, veď len čo sa týka jazykovej zdatnosti, okrem nemčiny a maďarčiny ovládala francúzštinu a angličtinu, učila sa po taliansky. Pod vplyvom Ľ.Štúra sa venovala aj slovanským jazykom a kultúram, mimoriadnu pozornosť venovala hudbe a navyše ju priťahovali aj, v tom čase "mužské" povolania - záujem o verejný život.Pozri viac tu.
Nebolo jej však dopriate využiť tieto vedomosti, v ktorých sa stále zdokonaľovala. Umrela ako 28-ročná v roku 1853 vo Viedni na týfus. Pochovaná je práve v rodinnej hrobke na Ostrej Lúke. Ľ. Štúr bol zasiahnutý na veľmi citlivom mieste a svoju báseň začína slovami:
"Uvädol si prenáhlo, kvet ty pekný kvet Hrona...."
Na Ostrú Lúku sa dostaneme odbočkou vpravo zo štátnej cesty Žiar nad Hronom - Zvolen. Tá istá odbočka je aj do obce Budča. Z cesty, ktorá sa doslova kľukatí a poskytuje nevšedne krásne výhľady na Žiarsku kotlinu a Kremnické vrchy, sa dostaneme na planinu. Do kruhu usporiadaná obec pôsobí veľmi dobrým a upokojujúcim dojmom. Žiaľ, v posledných rokoch sa počet obyvateľstva stále znižuje.
Z kultúrnych zaujímavostí nás tu čaká popisovaný, rôznymi prestavbami poznačený barokový kaštieľ, hrobka rodiny Ostrolúckych, ku ktorej bol v roku 1967 vybudovaný pamätník Adele Ostrolúckej podľa návrhu architekta J. Chrobáka a niekoľko viac, ako 200 rokov starých líp malolistých, ako pozostatok aleje v parku kaštieľa.
Hrobka je po rekonštrukcii, počas ktorej boli zvýraznené archeologickým spôsobom základy evanjelického kostola, zničeného v druhej svetovej vojne. Každý rok začiatkom mája sa konajú na Ostrej Lúke oslavy Adely Ostrolúckej. Pri tejto príležitosti sa koná evanjelická svätá omša a je možný prístup do spomínanej hrobky.
Úplne na záver - bezprostredne v blízkosti kaštieľa bola v minulosti tehelňa, ktorá vyrábala tehly so znakom Ostrolúckych. Čo je ale ozaj zaujímavé, na túto hlinu si chodili aj výrobcovia slávnych fajok z Banskej Štiavnice.
   Keď som písal tento článok bolo ešte v kaštieli umiestnené pracovisko  Okresného archívu Zvolen, toto pracovisko tu však bolo v roku 2006 zrušené, malá obec Ostrá Lúka nemala dostatok prostriedkov kaštieľ Ostrolúckych udržiavať a investor, ktorý by do kaštieľa investoval sa nenašiel, kaštieľ začal chátrať a v zime roku 2013 pri návaloch snehu sa prepadla na kaštieli strecha. Možno aj tento kaštieľ čaká podobný osud, ako ten pred ním, niet po ňom skoro ani stopy.
* * *

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára