utorok, 19. júla 2011

Školské polesie v Sklených Tepliciach a sklenoteplický taxačný /oceňovací / elaborát.


H.D. Wilkens


V roku 1810 požiadal profesor Banskej a Lesníckej Akadémie H. D. Wilkens súčasne riaditeľ novo založeného Lesníckeho ústavu pri Akadémii v Banskej Štiavnici komorské panstvo o trvalé pridelenie sklenoteplických lesov spomínanej Akadémii. Praktické cvičenia v týchto lesoch vykonával s poslucháčmi Akadémie už od roku 1809. Žiadosť však vybavila Dvorská komora až v roku 1814. Profesor Wilkens ako riaditeľ Lesníckeho ústavu súčasne sa stal riaditeľom sklenoteplického školského polesia. Úlohou bolo viesť a obhospodarovať toto školské polesie tak, aby sa stalo vzorom pre lesné hospodárstvá komorských panstiev v celom vtedajšom Uhorsku. Profesor Wilkens zaujal pevné miesto v lesníckej výchove, mal mnohé progresívne názory na zastaralé pestovateľské postupy predchádzajúcich odborníkov. Bolo známe, že veľká spotreba dreva v baniach a hutách spôsobila značné problémy v lesnom hospodárstve. Súpis stavu banskoštiavnických, šašovských, sklenoteplických, revišťských a žarnovických lesoch ukázal, že nesprávnymi zásahmi do hospodárenia týchto polesí, napríklad holorubmi vypadli celé vekové triedy stromov a hrozil, nedostatok najmä stavebného dreva. Základné zásahy, ktoré navrhoval prof. Wilkens sa museli udiať v pestovateľskej praxi, ale profesor Wilkens myslel aj na spôsoby využívania dreva. Musíme si pripomenúť, že drevo sa využívalo, ako stavebný materiál v baniach na povrchu a pod zemou, bol to aj vlastne jediný zdroj tepelnej energie, ďalej sa z neho vo veľkom vyrábalo drevené uhlie pre všetky hutnícke procesy, vypaľovalo sa vápno, vyrábala sa z neho potaš potrebná pri výrobe skla, trieslo na činenie /výroby/ koží a z miazgy javorových stromov sa mal vyrábať javorový sirup, ako sladidlo namiesto nedostatkového trstinového cukru.

Pre riešenie všetkých týchto problémov vznikol „Sklenoteplický taxačný /oceňovací/ elaborát“ , alebo tiež „Generálna a zariaďovacia zápisnica o revíroch Sklené Teplice a Repište“, ktorá bola pod Wilkensovým vedením zostavená v rokoch 1817-1817. Vznikol jeden z najvýznamnejších dokumentov úpravy lesov, ktoré na našom území. Tento podrobný materiál, ktorý komplexne rieši problémy pestovania lesa, obsahuje celý rad tabuliek, máp, návodov ako najúčelnejšie využívať drevo, pritom je veľmi dôležité, že všetky tieto metódy si poslucháči Akadémie museli osvojiť. Žiaľ materiál, ktorý sa zachoval v Ústrednom banskom archíve je dosť neúplný, z pôvodných 747 strán je dnes k dispozícii len jedna časť s rozsahom 104 strán. Okrem už uvedených pestovateľských zásad je tu popísaný a doporučený rad organizačných opatrení, napríklad aj zásad odmeňovania a povinnosť vyškolenia celého personálu. Zamestnanci školského revíru horári a lesní asistenti „musia byť vyškolení, spoľahliví a čestní“ K lepšiemu využívaniu dreva boli vytvorené pokusné polia na optimálnu výrobu dreveného uhlia a samozrejme hľadali sa spôsoby dosiahnutia najvyšších výťažkov, podobne to bolo s pálením vápna.

V roku 1817 dal Wilkens postaviť v Sklených Tepliciach za 300 zlatých mlyn na mletie dubovej kôry na trieslo, ktorý spracovával dubovú kôru zo školských lesov, ale aj ďalších komorských lesov zo sklenoteplickej a vyhnianskej doliny. Neskôr tu bola vybudovaná vodná školská píla. S Koháryovcami bol zainteresovaný aj do výstavby vápenky v Sklených Tepliciach.

Nezabúdal ani na životné podmienku lesných robotníkov, komorským úradníkom stále pripomínal pohotovejšie obstarávanie liekov a potravín z bratskej pokladnice, nezanedbateľné boli aj jeho požiadavky na úpravy platov drevorubačov.

1 komentár:

  1. Na fotografii nie je Wilckens, ale prof Feistmantel - v poradí druhý profesor lesníctva na Akadémii, ktorý nastúpil po Wilckensovej smrti. Wilckensova podobizeň sa podľa všetkého nezachovala.

    OdpovedaťOdstrániť