Zámok a pod zámkom dom, úvaha o rodnom dome Andreja Trúchleho-Sytnianskeho vo Sv. Antone

Rodný dom A. Trúchleho - Sytnianskeho, v pozadí kaštieľ vo Sv. Antone

Dnes by som chcel napísať niekoľko viet o potupnom stave rodného domu slovenského rímsko-katolíckeho kňaza, spisovateľa, literárneho kritika, prekladateľa a mohli by sme ďalej vymenovávať možno botanika, múzejníka jednoducho človeka, ktorému nebol ľahostajný slovenský prostý ľud a už vôbec nie slovenský jazyk, ktorý bolo potrebné stále cibriť a zdokonaľovať.

Tento článok bude o rodnom dome Andreja Trúchleho – Sytnianskeho /1841- 1916/, ktorý sa v tomto dome vo Sv. Antone narodil v roku 1841. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom. Jedným z takých je Andrej Trúchly, tento neoblomný vydavateľ svojho Orla, v ktorom umožnil publikovať svoje práce celému radu slovenských literátov.

Narodil sa v spomínanom ešte stojacom dome, vybudoval ho jeho otec Štefan Trúchly /1815-1878/ , ktorý vykonával funkciu banského úradníka v Štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.

Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho, vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov. Moje absolútne sympatie si získal, že už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832-1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875 ?

Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov, zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana. Nakoniec vydával prírodovedecký časopis Živa.

Detail rodného domu

Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv. Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená v roku 1930.

Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.

Pamätná tabuľa z roku 1930
Pokračujem  smutnou správou v prvom polroku 2013 bola pamätná tabuľa z rodného domu Andreja Trúchleho-Sytnianskeho ukradnutá, dobrú správu som dostal od priateľa z Banskej Štiavnice, podľa jeho informácií je tabuľa v depozite miestneho úradu.