streda, 19. októbra 2011

Z Banskej Štiavnice do Hontianských Nemiec – cesta, ktorou bol odvážaný inventár slávnej Baníckej akadémie



Vo Fritzovskom dome bol Rektorát Baníckej akadémie a tak sa cesta začínala práve tu


Vyberme sa v tomto prípade trocha netradičnou, ale zaujímavou cestou priamo zo stredu Banskej Štiavnice do Hontianských Nemiec a navoďme si situáciu udalosti, ktorá sa tu odohrala v rokoch 1918 - 1919, v čase keď sa začali v Banskej Štiavnici formovať správne úrady novovzniknutej Československej republiky. Československá republika síce vznikla 28. októbra 1918, ale v Banskej Štiavnici vznikli ozbrojené jednotky maďarských študentov a snažili sa za každú cenu udržať Uhorský štát.
Cesta vedľa hotela Bristol - dole Štiavnicou
Ozbrojení študenti aj so svojimi nadriadenými Baníckej akadémie rozhodli, že inventár školy spolu s archívom odsťahujú do Maďarska, v decembri začali baliť a súčasne začali zabalenú knižnicu spolu aj so školskými pomôckami odvážať na železničnú stanicu vo vtedajšej Hronskej Breznice /dnes Hronská Dúbrava/ a odtiaľ bol inventár odvážaný vlakom do Budapešti. Tento stav trval do polovice decembra, keď bola Hronská Breznica obsadená československým vojskom /Zvolen bol obsadený 19. decembra 1918/.
Po obsadení Hronskej Breznice sa smer sťahovania knižnice zmenil, prevoz pokračoval na konských povozoch do Tekovských Nemiec na železničnú stanicu, teda k železničnej trati Zvolen – Šahy. Objem prevážaného majetku Baníckej akadémie bol dosť rozsiahly. Celú túto problematiku odborne preštudoval Dr. Jozef Vozár a súpis, ktorý našiel v archíve hovorí, že sa jednalo o 69.991 predmetov včítane 40.000 kníh, ostatné predmety boli mineralogické zbierky a najrôznejšie predmety slúžiace, ako učebné pomôcky napríklad z deskriptívy, chémie, fyziky, lesníctva, mechaniky, kovohutníctva, železiarstva, matematiky celkove sa jedná o 21 položiek. Nechýbal ani vzácny archív Baníckej akadémie.
Povedľa legendárnej štôlne Glanzenberg
A tak sa začala cesta koňmi ťahaných vozov od Rektorátu akadémie /Fritzov dom/ a z ostatných budov akadémie, dnes už nikto nespočíta koľko vozov bolo potrebné na prevezenie knižnice, archívu a učebných pomôcok. Určite to boli kilometre spisov. Pre zaujímavosť som do tejto časti o Banskej Štiavnici zaradil staré pohľadnice z tohto obdobia. Cesta prebiehala známou trasou dole mestom popri Glanzenberg štôlni /viac pozri/, Svätotrojičnej štôlni, kaplnke Sv. Alžbety, striebornej huty do Svätého Antona /viac pozri/.O striebornej hute, ako ekologickej pamiatke sa dá prečítať ešte viac v článku /pozri viac/
Svätotrojičná dedičná štôlňa
Svätotrojičná dedičná štôlňa naproti kostolíku Sv. Alžbety je dnes zakrytá obytnými domami. Začali ju raziť v roku 1549 a dokončená bola až v roku 1755. Jej časť je kresaná ručne ďalšia časť lámaná v kameni. Štôlňa odvodňovala hornobíberské banské diela. V 18. storočí bola nahradená dedičnou štôlňou cisára Františka.
Ešte niekoľko slov ku kaplnke Sv. Alžbety , bola postavená v 14. storočí pri mestskej nemocnici a chudobinci. Pôvodne to bola gotická stavba, neskôr prešla rôznymi prestavbami. Pri poslednej v rokoch 1894-1895 jej bola pristavená vežička v novogotickom slohu.
Kaplnka Sv. Alžbety

Strieborná huta na pravej strane cesty
Zo Sv. Antona popri dome vynikajúceho slovenského editora a redaktora Andreja Trúchleho – Sytnianského /pozri viac/ viedla cesta na Prenčov, cesta ide stále Štiavnickými vrchmi , v prípadoch keď nás cesta vyvedie z lesa po pravej strane máme dominantu tohto kraja Sitno.
Pamätník Sv. Kríža v Prenčove
Cesta sa do nekonečna krúti v nespočetných zákrutách, asi po 20 kilometroch je odbočka ku Koháryho dubu, a už tu máme nenápadnú dedinku Hontianske Nemce, hlavne však jej železničnú stanicu. V tom roku 1919 tu prebiehalo hektické nakladanie inventáru do vagónov pripomeňme si ešte raz, bola to knižnica, archív a ďalšie v podstate komplexné zariadenie vysokej školy, mnohé sa ani nepodarilo naložiť na vagóny a časť celého nákladu sa zničila, časť sa dostala späť do archívu v Banskej Štiavnici. V podstate sa nedá vyčísliť čo všetko z Banskej Štiavnice odišlo, lebo mnohé veci si odvážili aj profesori akadémie.
Hontianske Nemce na začiatku 20. storočia
Aby sa rabovačka úspešne ukončila vznikla v Maďarsku na to všetko ešte komunistická revolúcia v júni 1919 a komunistickému vojsku sa podarilo obsadiť a j Banskú Štiavnicu. Vo vojsku boli výborne ozbrojení bývalí študenti akadémie, s presnými informáciami kde sa čo nachádza, rabovali ďalej a čo nestihli to zničili. Vyrabovanú školu si mohli prevziať československé úrady.

Tu sa nakladal inventár Akadémie a odvážal sa do Budapešti, železničná stanica v roku 2011

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára