streda 12. decembra 2012

Prezident Afgánskej republiky Babrak Karmal a Sklené Teplice.

   Najskôr niekoľko slov o sociálnom zariadení pre pracujúcich hlinikárne. Bolo to Nočné sanatórium v Sklených Tepliciach a bolo zriadené v roku 1955, teda už o dva roky po vyrobení  prvého hliníka. Od začiatku slúžilo  aspoň na čiastočnú podporu zdravia a preliečenie pracovníkov Závodu Slovenského národného povstania zo Žiaru nad Hronom po fyzicky namáhavej práci a v zdraviu škodlivom prostredí pri výrobe hliníka.
   V roku 1979 sa ubytovali vo vtedajšom Nočnom sanatóriu v Sklených Tepliciach noví hostia neboli to však pracovníci hlinikárne a tak pracovníci bývalého ZSNP nemali pred 30 rokmi ani tušenie, kto sa medzi nimi v liečebnom Nočnom sanatóriu  pohybuje. Liečebný pobyt pracovníkov z hlinikárne prebiehal tak isto, ako v predchádzajúcich turnusoch až na to , že v niekoľkých  izbách na treťom poschodí  boli ubytovaní tajomne vyzerajúci cudzinci jedna žena, dvaja muži a tri deti. Pravdou je, že  deti   sa medzi pacientmi voľne pohybovali a v skutočnosti  najväčšou atraktivitou týchto detí boli ich krstné mená. Dievčatá, ktoré mali 17-19 rokov sa volali Anahita a Uida a 15 ročný chlapec sa volal Kava. S chlapcom sa už vtedy dalo slušne dohovoriť po slovensky, dokonca hrával v Sklených Tepliciach aj futbal. Podľa tmavšej pleti bolo vidieť, že sú to cudzinci. Blížil sa koniec roka a pacientom zo ZSNP sa liečenie a pobyt v Nočnom sanatóriu skončil. Keď odchádzali z liečebného pobytu domov mená dospelých cudzincov ani ich identitu nepoznali. Až odrazu, keď koncom roka  sledovali televízne noviny nechceli veriť vlastným očiam, keď sa na televíznej obrazovke objavil jeden z tajomných mužov, ale už ako prezident Afgánskej republiky Babrak Karmal. Správy oznamovali, že Babrak Karmal sa stal prezidentom Afgánskej republiky a ešte pred tým predchádzajúci prezident Affizulláh Amin – „veľký komunistický vodca“  pozval sovietske vojská do Afganistanu ako „bratskú internacionálnu“ pomoc. O vstupe vojsk sa vlastne v spravodajských reláciách československých agentúr ani veľa nehovorilo. Samotného A.Amina krátko na to popravili.
Babrak Karmal sa nestal len prezidentom Afgánskej republiky, ale aj generálnym tajomníkom komunistickej strany Parčam /zástava/,predsedom revolučnej rady, predsedom vlády a hlavným veliteľom ozbrojených síl. Priamo z ilegálneho pobytu v Sklených Tepliciach si ho do Afganistanu ho na tankoch priviezli sovietske vojská a 27. decembra 1979 uviedli do spomínaných funkcií. Tak sa začala vojenská okupácia Afganistanu, ktorej sa zúčastnilo 115000 sovietskych vojakov vyzbrojených najmodernejšou technikou, ťažkými zbraňami a letectvom. Treba povedať, že Babrak Karmal aj tak a možno preto nebol vo vedení Afgánskej republiky úspešný. Pokúšal sa sedem rokov vytvoriť mocenskú štruktúru formou akéhosi národného frontu, no neúspešne a tak sa vyvíjala aj vojna afganských bojovníkov za pomoci rôznych iných štátov. Nakoniec už vtedy sa objavil v bojoch „za svätú vec“ Bin Ládin.  Sovietskej armáde sa nikdy nepodarilo zaznamenať rozhodujúce víťazstvá a keď sa k moci roku 1985 v Sovietskom Zväze dostal M. Gorbačov, tento zásadne zmenil názor na vojnu v Afganistane. V máji 1986 bol po siedmych rokoch vládnutia B. Karmal odvolaný zo všetkých štátnych funkcií a odišiel na liečenie do Sovietskeho zväzu, kde v roku 1996 umrel ako 67 ročný. Sovietska armáda opustila Afganistan vo februári 1989, padlo tam 15000 vojakov a 35000 bolo zranených.

Koberček dar od B. Karmala
   Vráťme sa však k pobytu B. Karmala v Sklených Tepliciach v archíve ZSNP sa o ňom nedá nájsť nič, nepodarilo sa mi nájsť ani fotografiu z tohto pobytu, existujú len spomienky ľudí a tie sú aké sú. Ale predsa našiel som kroniku pracovníkov ZSNP, ktorí absolvovali liečenie v už spomínaných turnusoch, veľa sa z nej vyčítať nedá, účastníci si v nej väčšinou pochvaľovali pobyt a nečitateľne sa podpisovali, ale predsa sú tu dva pamätné zápisy Babraka  Karmala z jeho návštevy v Nočnom sanatóriu v Sklených Tepliciach dňa  29. augusta 1981 a 23. septembra 1984 oba písané afgánskym písmom a v čase, keď bol B. Karmal najvyšším predstaviteľom Afganskej republiky. Iste si tu pochvaľoval svoj ilegálny pobyt, raz by ich bolo dobre preložiť do slovenského jazyka. Zanechal v Nočnom sanatóriu aj malý darček pravdepodobne moslimský modliaci koberček. Spomienky pracovníkov Nočného sanatória nie sú extrémne negatívne. Celý  pobyt rodiny Babraka Karmala bol utajený a riadený z Banskej Bystrice, v obdobiach, keď sa rodine Babraka Karmala  zdalo, že sa nič nedeje a ukrývať sa musí príliš dlho „štrajkovali“ tak, že na chodbu vyložili svoju batožinu.
    Ešte jedna súvislosť nášho regiónu s Afganistanom, Československo bol druhý najväčší obchodný partner Afganistanu a bolo asi celkom prirodzené, že aj ZSNP sa zúčastnilo týchto obchodných aktivít. V roku 1984  na základe podpísaného kontraktu začala realizovať stavba Telekomunikačnej budovy v hlavnom meste Kábule, budova bola vyrobená v závode Druhovýroba, dodaná do Kábulu a do Žiaru prišlo asi 10 Afgáncov aby sa naučili montovať hliníkové stavby. Na jednaniach v Kábule sa zúčastnil Ing. Jozef Krčmár vtedajší riaditeľ závodu, stretol v Kábule aj Jozefa, ktorý robil v Sklených Tepliciach ochranára pre B. Karmala a na riaditeľa Druhovýroby si ešte pamätal z ilegálneho pobytu v Sklených Tepliciach, no už bol vo funkcii ministra poľnohospodárstva. Nevieme, ako stavba v Kábule dopadla,  Afganistan bol ďalej trápený vojnami a je celkom pravdepodobné, že sa stavba nikdy nerealizovala.
     Od pobytu Babraka Karmala prešlo neuveriteľných 33 rokov a za tých 33 rokov sa vojna v Afganistane neskončila, aj to je neuveriteľné. Vo vojnách sa postupne vystriedali Sovietskí vojaci, Američania a stále prebieha aj občianska vojna.
      Z pobytu afgánskeho vodcu v Sklených Tepliciach vznikol neskôr aj vtip : Babrak Karmal si v Sklených Tepliciach zvykol na  kapustnicu s hubami, no v Afganistane mu údajne nevedeli  zabezpečiť dubáky do kapustnice a preto sa obrátil na sovietskeho vodcu Brežneva, aby mu nejaké dubáky poslal, ten zauvažoval a dal príkaz čo tam budeme posielať dubáky pošleme mu tam ďalšie divízie kozákov /samozrejme donských/.

                                                                                
Babrak Karmal navštívil Skl. Teplice v roku 1984

1 komentár:

  1. Ak hľadáte informácie, skúste na Základnej škole Slobodného slovenského vysielača, Banská Bystrica. V uvedenom období mu tam chodila dcéra a chlapec, ja si spomínam iba na tieto dve deti, ale možno boli aj všetky tri...

    OdpovedaťOdstrániť