Jazero v Rudnianskej doline

Marián Pavúk, Hliník nad Hronom

Pri pátraní po histórii obce Vyhne som bol prekvapený, že na jazero (po štiavnicky tajch) v Rudnianskej doline si málokto pamätá. Dokonca ani v Slovenskom banskom múzeu a Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici o tajchu vo Vyhniach nemali žiadnu vedomosť a ani v reprezentačnej publikácii „Štiavnické tajchy“, ktorá vyšla nedávno, nie je o našom jazere zmienka.

Po zistení faktov sa však nemožno tomu diviť. Hrádzu jazera totiž začali budovať okolo roku 1904 a koncom tridsiatych rokov 20. storočia už nebolo využívané na priemyselné účely.

Jazero v Rudne malo slúžiť ako rezervoár vody pre náhon turbíny na výrobu elektrickej energie pre pohon strojov v Kachelmannovej strojárni. Keď boli suché letá a vo Vyhnianskom potoku málo vody, cez pracovnú dobu sa vypúšťala voda z jazera Rozgrund, aby turbína mohla poháňať obrábacie stroje vo fabrike. No stávalo sa, že ani voda z Rozgrundu nestačila, a tak sa vedenie fabriky rozhodlo vybudovať rezervnú nádrž v Rudnianskej doline.

V zime a na jar slúžilo jazero na výrobu ľadu a to tak, že sa na jazere vysekávali kryhy ľadu, ktoré sa skladovali v pivovare a aj v pivniciach, „ľadovniach“ miestnych hostincov na chladenie piva.

Pani Jarmila Zemanová, dcéra počas vojny umučeného riaditeľa vyhnianskeho pivovaru Jaroslava Raimana, takto spomína: Pre výrobu piva v určitých etapách výroby bolo dôležité aj chladenie. Kým ešte Vyhne neboli elektrifikované (asi do roku 1928 – 29), vozil sa do ľadovní, vykopaných pod pivovarskými skalami ľad, narúbaný na bývalom kúpalisku v Rudne. Tie ľadovne boli také dokonalé, že sa v nich ľad udržal nerozpustený ani v lete.

1/ Pohľad na kúpele z Kamennej 

 

Na pohľade z rozhľadne na Kamennej je vidieť takmer celé, voľakedy také slávne, bývalé vyhnianske kúpele.

Na pravom okraji pohľadnice, zhruba v polovici, je zreteľne vidieť jazero, zvané tajch.

Vľavo je nová časť kúpeľov, postavená okolo roku 1880 s Novým kúpeľným „Rákocziho“ hotelom a Novým kúpeľným domom. Nad nimi je Park vila, kde býval známy kúpeľný lekár Dr. Boleman. Vpravo, nad štvorcovým hotelom Hell ház, je komplex budov starej časti kúpeľov.

Od kúpeľov vpravo sa mierne kľukatí cesta do Rudnianskej doliny. Na prvej zatáčke je Sokáč vila, pri druhej malá škvrnka pripomína starý dom Bevelaquovcov. Ďalej je pri ceste dom, ktorého majiteľom bol kedysi Emanuel Abrahám.

Rudnianska dolina je známa tým, že sa tu nachádza veľmi kvalitná železná ruda, magnetovec. Pod osadou Kriviny je stará Dreikönig štôlňa, kde sa dolovala ruda na spracovanie pre starý vyhniansky hámor

2/ Stavba hrádze jazera 

 

Dobová fotografia zo septembra 1904 (na kartóne je dátum 15.8.1904) predstavuje stavbu hrádze a čistenie dna budúcej vodnej nádrže. Zemné práce sa vykonávali ručne, materiál sa prepravoval na vozoch s konským záprahom. Za korunou hrádze, v tej dobe zvanej prust, je vidieť strechu domu Abrahámovcov a v pozadí oblý chrbát Kamennej.

Tento vzácny obrázok uchránila pani Hilda Hájková a za jeho poskytnutie jej patrí srdečná vďaka.

3/ Jazero v Rudne

 

Na tejto pohľadnici je jazero v Rudne v celej svojej kráse. Podľa hladiny jazera možno odhadnúť, že vodná plocha mala približne hektár. Vpravo, na hrádzi, je zariadenie na vypúšťanie vody s prístreškom pre tajchára - strážcu hrádze. Vľavo je dom gazdu Vargu a pod ním na brehu jazera prístav pre výletné člnky. Pod hrádzou je vidieť dom Abrahámovcov a v pozadí masívny kopec Kamennej. Vpravo na vrchole Kamennej vidieť zreteľne siluetu rozhľadne, po vyhniansky filagórie.

4/ Prístav na jazere 
 

Na pohľadnici je napísané dokonca „uszoda“ – kúpalisko.

Bolo to krásne zákutie v blízkosti vyhnianskych kúpeľov, kde mnohí hostia zažívali príjemné chvíle. V lete boli k dispozícii pre kúpeľných hostí na jazere člnky, ale využívalo sa aj na kúpanie. V zime sa na jazero vyhrnuli korčuliari. Príjemnú pohodu tu dotváralo sledovanie a kŕmenie rýb, ktorých tu vždy bol dostatok.

V dome, ktorý je vidieť na obrázku, žila rodina gazdu Vargu, dnes tu býva rodina Kmeťovcov. Oproti predošlému obrázku sa dom trochu zmenil, pribudla vstupná krytá veranda.

O korčuľovaní na jazere vo svojich spomienkach Anton Ciglan píše: Voľakedy sa korčuľovalo na jazere v doline Rudno, až kým nebolo okolo roku 1933 zrušené. Výstroj pre korčuliara bola v tých časoch veľmi skromná. Jedny topánky slúžili nielen ako obutie do školy, ale aj na priskrutkovanie „gvintoviek“, ba aj na lyžovanie. No a samozrejme v nedeľu do kostola. A korčule? Tie sa všelijako dedili od starších, vzájomne sa s nimi kupčilo, a veľakrát boli aj nepárne. Stávalo sa, že jedna korčuľa bola „kondorka“ so zaoblením a druhá „špicák“. O priamom priskrutkovaní na špeciálne topánky sa nikomu ani nesnívalo.

Koncom tridsiatych rokov 20. storočia bol do Vyhní zavedený elektrický prúd a tak jazero stratilo pre strojáreň význam. Pri jarných vodách a dažďoch sa dno jazera zanášalo náplavovou zeminou a štrkom, ktorý nemal kto odstraňovať. Časom bolo sa dno jazera pomaly vyrovnávalo s okolitým terénom. Okolo roku 1970 si mieste jazera zriadili strojárne sklady a dnes je na panelovej ploche sklad dreva.

A tak ako spomienka na čarokrásne jazierko nám ostali len dobové pohľadnice a ľútosť nad tým, čo všetko nádherné sme voľakedy vo Vyhniach mali.

Súčasná generácia by si iste priala, aby sa jazero opäť stalo skutočnosťou, čo by privítali najmä hostia a turisti, ktorí stále vo väčšom počte prichádzajú v letnej sezóne do našej obce.