sobota, 5. marca 2011

12. KALVÁRIA V BANSKEJ ŠTIAVNICI A NA HORNEJ ROVNI (DEDIČSTVO, KTORÉ SME SI NEUCHRÁNILI)

Keď som v jednej časti písal o Štiavnických vrchoch, ako o jednej z najvyšších sopiek, mnohí si to vysvetlili tak, že ide o Sitno, ktoré skutočne nie je najvyššou sopkou. Pri premenách na našej zemeguli boli Štiavnické vrchy skutočne jednou z najväčších sopiek, došlo však k prepadnutiu sa tejto sopky a vznikla takzvaná "kaldera", teda rozsiahly kráter, u ktorého sa zrútili bočné steny, alebo nastala ich erózia. Takáto "kaldera" môže mať v priemere 20 - 30 km.

Samozrejme, že po obnovení sa sopečnej činnosti, sa tvoria nové sopečné kužele, ktoré môžu mať rôzny tvar. Ak sa nachádzame v Štiavnickom pohorí, tak v následnom období po vzniku takejto kaldery vzniká andezitové Sitno (ešte sa k nemu vrátime), neskôr vznikajú ryolitové útvary v okolí Hliníka (Saboova skala, Kapitulské bralá). V ďalšej, tzv. finálnej etape vulkanizmu vznikli čadiče. Táto etapa sa v Štiavnických vrchoch prejavila len lokálne. Veľké teleso čadičov vystupuje medzi Bacúrom a Ostrou Lúkou na východnom okraji pohoria, ďalej je známy výskyt pri Tekovskej Breznici (je tam známy Putikov vŕšok označovaný ako najmladšia sopka na Slovensku) a niekoľko drobných výskytov pri Banskej Štiavnici. Len pre zaujímavosť uvediem, že táto činnosť prebiehala koncom treťohôr a začiatkom štvrtohôr. Štvrtohory sú najkratšie obdobie vo vývoji zeme, trvá až do súčasnosti (podľa najnovších výskumov je to asi 2 mil. rokov). Prečo to vlastne tu rozvádzame, no preto, že vtedy vznikol vŕšok Scharfenberg, na ktorom bola pred 255 rokmi postavená kalvária pri Banskej Štiavnici.

Schematický nákres kalvárie v Banskj Štiavnici

V prípade banskoštiavnickej kalvárie ide o jednu z najmladších sopiek a táto sa stala v roku 1987 chráneným areálom, ako jedna z najmladších slovenských sopiek na vedecko-výskumné ciele.

Pri banskoštiavnickom Scharfenbergu sa historicky odohral jeden zaujímavý vedecký spor o vzniku hornín a pohorí. Ešte pred rokom 1780 sa rozhorel vedecký spor o tom, ako vznikli jednotlivé pohoria. Do sporu sa dostali tzv. neptunisti (Neptun - boh morí), ktorí tvrdili, že všetky pohoria vznikli morskými usadeninami a plutonisti (Pluton - boh podzemia), že pohoria vznikli sopečnou činnosťou. Profesor Banskej akadémie vo Freibergu A.G. Werner bol v tom období asi významnou vedeckou kapacitou, jednoznačne tvrdil, že všetky horniny vznikli ako usadeniny z vody. Proti tejto teórii vystúpil bratislavský rodák J.E.Fichtl, ktorý takúto teóriu vzniku hornín a pohorí poprel (1791). On totiž tvrdil, že pohorie, ako sú Karpaty, vznikli vulkanickou činnosťou. Na vyvrátenie tohto tvrdenia prichádza na Slovensko v roku 1794 nórsky geológ J.Esmark, aby študoval vznik Štiavnických a Kremnických vrchov. Čo je iste zaujímavé je, že práve on zistil, že samotný kužeľ banskoštiavnickej kalvárie pozostáva z čadiča. Neplatnosť neptunistickej teórie síce nepotvrdil, ale vlastne okrem iného určil vznik Scharfenbergu.

Pohľad na kalváriu v päťdesiatych rokoch 20. storočia

V tom čase už bola na tomto vŕšku postavená kalvária, teda symbol Golgoty umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Kalvária sa začala stavať z iniciatívy jezuitského pátra Františka Bergera a dňa 14. septembra 1744 bol položený základný kameň kalvárie. Stavba bola ukončená 14. septembra 1751, teda pred 255 rokmi. Do dnešného dňa sa historickým bádateľom nepodarilo zistiť, kto bol projektantom tohto, minimálne v strednej Európe architektonicky ojedinelého diela. Celkove má štiavnická kalvária 23 stavebných objektov, pričom finančne bola stavba pokrytá darmi bohatých štiavnických rodín. Celkový náklad na vybudovanie kalvárie bol 27 245 zlatých. Na jednu kaplnku prispel aj cisár František Lotrinský. Jednotlivé kaplnky, ktorých je na kalvárii 17, sú vyznačené erbami ťažiarskych rodín, ktoré na kalváriu finančne prispeli.

Banskoštiavnická kalvária je architektonicky pozoruhodný celok, veľmi citlivo zasadený do prírodného prostredia. Celý komplex pozostáva zo štyroch častí: z troch úvodných kaplniek, z piatich väčších stavieb a kríža, ktoré sú situované v osi celej kompozície, ďalej je tu sedem staníc situovaných pri chodníku vpravo od osi a sedem kaplniek na ceste z kalvárie späť.

Jedna z kaplniek kalvárie

Kaplnky sú plytké a v každej je umiestnený drevený reliéf, ktorý zobrazuje výjavy zo života Ježiša Krista. Po troch úvodných kaplnkách je vybudovaný spodný kostol (tiež v minulosti volaný slovenský). Tento kostol pozostáva z piatich častí, žiaľ výzdoba tohto kostola je značne zdevastovaná a vykradnutá. O jednotlivých častiach by sme už, žiaľ, mohli hovoriť len v minulom čase. V relatívne dobrom stave je kríž, ktorý stojí nad dolným kostolom. Pod krížom je kamenná plastika Sedembolestnej Panny Márie.

Slovenský kostol na kalvárii, alebo tiež dolný, v ktorom sa slúžili sväté omše po slovensky

Nasledujú sväté schody, ktoré sú napodobneninou rímskych svätých schodov. Na štiavnickej kalvárii je 33 schodov (Kristove roky). V každom schode bola relikvia (pozostatok) niektorého svätca (sv. Petra, Pavla, Ondreja, Jakuba, Tomáša a ďalších), znova, žiaľ, dnes sú už všetky vykradnuté.

Nasleduje baroková kaplnka "Hľa človek" (Ecce homo) veľmi výrazne na dvoch poschodiach zobrazujúce mučenie J.Krista.

Horný kostol (v minulosti aj nemecký) pozostáva z oválnej lode medzi hranolovými vežami. V lodi je oltár zasadený do umele vytvoreného kopca kalvárie. Na kalvárii je trojica krížov s telom Krista a dvoch lotrov, pod krížom postava P.Márie, Márie Magdalény a apoštola Jána. Kaplnka Božieho hrobu je na druhej strane kalvárie.

Sedem kaplniek po ceste nahor zobrazuje utrpenie J.Krista, sedem kaplniek po ceste nadol znázorňuje utrpenie Panny Márie.

Z umelcov, ktorí tvorili jednotlivé diela kalvárie sa dajú menovať: kamenárske práce Karol Holznecht pôvodom z Heinburgu, banskoštiavnický kamenársky majster Halgas a na vytvorení drevených reliéfov sa podieľal tirolský majster František Anton Rössner.
Pri dokončovaní kalvárie pred 255 rokmi bola na vrchu Scharfenberg vysadená lipová aleja, ktorá už začína dožívať. Aleja bola vysadená do tvaru kríža. Pred niekoľkými rokmi boli popri starých lipách vysadené nové.

Kríž nad slovenským kostolom

Zo zemepisných a prírodopisných informácií by bolo ešte dobre uviesť, že kalvária sa nachádza v nadmorskej výške 726 metrov na ploche 5,56 ha a chránená je najmä už zo spomínaného dôvodu ochrany jednej z najmladších slovenských sopiek, ďalej z dôvodu ochrany 23 sakrálnych stavieb a ochrany starej lipovej aleje. Z ďalších stromov sú tu zastúpené dub zimný, buk, hrab, javor mliečny a horský, čerešňa vtáčia. Ďalej celý rad kríkov, ktoré vytvárajú dobré podmienky pre vtáky a plazy.

V roku 1981 boli ukončené významné rekonštrukčné práce pod vedením Ing. architekta Ivana Gojdiča a Dr. Silvie Paulosovej. Všetky opravárenské práce viedol vdp. Beňovič a jemu patrí najväčšia zásluha, že kalvária bola v tom období v najlepšom poriadku. Je priam katastrofálnou skutočnosťou, čo sa s kalváriou stalo za posledných 11 rokov.
Na kalváriu sa dostaneme tak, že odbočíme pri prvej križovatke v Banskej Štiavnici doľava (v smere od Hliníka) a asi po 500 metroch treba znova odbočiť doľava.
Kalvária na Hornej Rovni bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice. Už v 16. storočí to bolo významné banské stredisko.

Práve tu sa nachádza ďalšia baroková kalvária, rozsahom je síce malá, ale svojim poňatím veľmi zaujímavá.

Celkový pohľad na kalváriu na Hornej Rovni

V lipovej aleji je postupne za sebou umiestnených 6 zastavení, ktoré tvoria pieskovcové reliéfy so slovenskými nápismi. Na vrchu kalvárie sa nachádzajú 3 kríže (J.Kristus a dvaja lotri) a veľmi zaujímavé pieskovcové sochy Panny Márie a Márie Magdalény.

Socha Matky Božej


Socha Márie Magdalény

Vrcholová časť kalvárie

Žiaľ, zub času natoľko poškodil pieskovcové reliéfy a nápisy, že aj prípadná reštaurácia by bola ťažko možná.


* * *

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára