sobota, 5. marca 2011

13. BANSKÁ ŠTIAVNICA - MESTO, KTORÉ MALO SVOJ MESTSKÝ POLUDNÍK

Banská Štiavnica patrí medzi najstaršie mestá niekdajšieho Uhorska. Boli časy, keď patrila aj medzi najväčšie. Bolo to spôsobené hlavne úspešnou ťažbou striebra a zlata. Napríklad už v roku 1217 sa tu vyprodukovalo minimálne 600 kg striebra ročne, ale už v druhej polovici 13. storočia bola produkcia striebra 4000 - 5000 kg ročne.

V 16. storočí sa tu vyrobilo 300 000 kg striebra a produkcia stále stúpala. Najvyššia produkcia sa dosiahla v roku 1740, keď bolo vyrobené 25 896 kg striebra a 681,7 kg zlata.

V týchto obdobiach mala Banská Štiavnica viac obyvateľov ako New York a keď sa v roku 1918 rozhodovalo o hlavnom meste Slovenska, bola jedným z najvážnejších kandidátov.

Hneď v úvode by sme sa mali vyrovnať s nadpisom tejto časti o nultom poludníku. O čo vlastne ide? Akýkoľvek plán, akákoľvek mapa nemá veľký význam, keď nie je zameraná v priestore od pevného bodu. A v Banskej Štiavnici určili profesori Banskej a lesníckej akadémie na základe astronomických meraní tzv. nultý poludník, ktorý fiktívne prechádza cez Banskú Štiavnicu a od neho boli zameriavané banské mapy a určovaná hodnota magnetickej inklinácie. Profesori sa volali Ruscéger a Bachman a stalo sa to v roku 1856. Štiavnica sa teda stala bodom, od ktorého sa označovali v stupňoch východnej a západnej dĺžky jednotlivé body banských diel, ale aj jednotlivých miest.

Mesto, kde je v Kammerhofe vyznačený smer štiavinického poludníka

Vyznačenie prechodu tohto poludníka sa nachádza na litografickej doske v Kammerhofe, teda v bývalom sídle komorských grófov. Od tohto miesta sú na kamennej doske vyznačené v stupňoch západnej a východnej dĺžky polohy Viedne, Berlína, Petrohradu, Paríža a Budapešti. Celé vyznačenie je veľmi jednoduché, ale sprievodcovia Slovenským banským múzeom vám ho určite s radosťou ukážu.

Pravdupovediac, takáto informácia o nultom poludníku bola pre mňa zaujímavá a začal som sa zaujímať, kedy sa podľa medzinárodných dohôd začal používať Greenwichský poludník (prechádza kráľovskou hvezdárňou Greenwich pri Londýne) a na moje prekvapenie som zistil, že sa tak stalo až v roku 1884, teda o 28 rokov neskôr.

Takto by sme mohli byť s vysvetlením nadpisu spokojní, je len škoda, že pevným bodom, od ktorého sa merajú východné a západné dĺžky, sa nevolá Banská Štiavnica.

Banská Štiavnica si však zachovala celý rad hlavne architektonických pamiatok a v mnohých prípadoch skutočne svetove jedinečných. Keby sme si chceli pozrieť podľa jednotlivých architektonických slohov, tak najstarší je tu zastúpený sloh románsky, nasledujú gotické pamiatky, renesančné, barokové a rokokové až po klasické a technické pamiatky. Jednoducho je to učebnica, ktorú je treba veľmi pozorne študovať. Určite je to v mnohých prípadoch zložité, lebo napríklad niektoré stavby vybudované v najstaršom románskom slohu boli neskôr prebudované, ako napríklad kostol Nanebovzatia Panny Márie (nemecký) alebo napríklad dom č. 27/I - Zwittingerov dom, ktorý bol prebudovaný a len niektoré jeho časti, ktoré zvonku nie sú viditeľné, zachovávajú románsky sloh. Klasickou stavbou, kde môžeme románsky sloh študovať, je kaplnka Sv. Michala v Starom zámku. Je to románska rotundová budova, ktorá pozostáva z dvoch častí. V hornej, nadzemnej bola kaplnka a v spodnej kostnica. Aj na ostatných častiach Starého zámku sa dajú pozorovať románske prvky na obvodových múroch, múroch presbytéria, sakristie a pod. Následkom rôznych prestavieb sa tu nachádzajú aj prvky gotického slohu. Takéto štúdium slohu je však témou pre odborníkov. Starý zámok bol v 16. storočí prestavaný na protitureckú pevnosť. V súčasnosti je v zámku inštalované múzeum s veľmi cennými archeologickými zbierkami.

Románska kaplnka Sv. Michala na Starom hrade v Banskej Štiavnici


Pre Banskú Štiavnicu sú dominantné gotické pamiatky. Na prvom mieste je to kostol Sv. Kataríny, alebo aj slovenský (kázne v tomto chráme odznievali od roku 1658 po slovensky), ktorý bol vysvätený v roku 1500. V chráme je umiestnených niekoľko významných gotických pamiatok.

So zvyškami románskeho a gotického slohu sa môžeme stretnúť aj na dome, ktorý je najväčším stavebným komplexom a bol sídlom komorských grófov, dnes sa často používa meno Kammerhof alebo Komorský dvor. Objekt bol niekoľkokrát prestavovaný a tak sa aj tu vyskytujú rôzne architektonické slohy. Celkový charakter budovy je však renesančný. V tejto budove sa nachádza už spomínané vyznačenie nultého poludníka, v súčasnosti tu sídli riaditeľstvo Slovenského banského múzea so svojimi bohatými zbierkami a sprístupnená je aj zaujímavá expozícia z vývoja techniky baníctva, školstva a svetových prvenstiev.

Panenský alebo Nový zámok

Dominantou mesta je Nový zámok, ktorý bol v rokoch 1564 - 1571 vybudovaný na Dievčenskom vrchu. Budova chránila mesto od nájazdov Turkov zo smeru Levíc a Pukanca. Ako pozorovateľňa však umožňovala pozorovať pohyb nepriateľa na veľmi širokom horizonte. Pevnosť bola prestavaná, no do dnešných čias sa zachovala ako šesťposchodová budova so štyrmi nárožnými baštami. Sú v nej umiestnené pamiatky na protiturecký odboj a expozícia je nielen unikátna, ale aj veľmi zaujímavá. V neskoršom období sa zaužívalo aj pomenovanie Panenský zámok podľa vrchu, na ktorom bol postavený.

Banícka klopačka

Významnými barokovými a rokokovými pamiatkami sú Klopačka, v našom seriáli už spomínaná Kalvária, ale najmä súsošia Panny Márie, Sv. Trojice a socha sv. Jána Nepomuckého.

Klopačka je dvojposchodová vežovitá budova postavená v roku 1681. Vo veži je zariadenie, ktoré slúžilo na klopanie pri zvolávaní do práce (teda čas fárania), ale aj pri rôznych slávnostných príležitostiach a smutných udalostiach, ako napríklad pri pohreboch. Rytmus klopania sa menil podľa toho, o akú udalosť išlo. V spodnej časti bolo umiestnené väzenie pre baníkov odsúdených baníckym súdom.

Dominantou Trojičného námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice, ktoré bolo vybudované na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie, ktorá tu zúrila v rokoch 1710 - 1711. Základný kameň stavby bol položený v roku 1759 a stavba bola ukončená v roku 1764. Autorom súsošia bol kremnický majster sochár Dionýz Stanneti. Kamenárske práce robil Karol Holznecht. Náklady na stavbu, ktoré dosiahli sumu 64 000 zlatých, znášal Banský erár, mesto a banícka bratská pokladnica.

Trojičný stĺp v Banskej Štiavnici

Na samom vrchole trojstĺpia je socha sv. Trojice, pod ňou je socha Panny Márie a v dolnej časti je umiestnených šesť sôch patróna proti moru a patrónov baníkov - sv. Šebestiana, sv. Františka Xaverského, sv. Barbory, sv. Rochusa a sv. Kataríny.

Súsošie Panny Márie pred radnicou bolo postavené v roku 1748 na popud mestského senátu. Autorom súsošia je František Rösser. Nápis na tomto súsoší je v latinskom jazyku a v preklade znamená: "Na počesť Panny, Matky Božej, veľkej patrónky Uhorska, dala postaviť mestská rada."

V Banskej Štiavnici je množstvo domov, z ktorých má každý svoju históriu. Ide o ťažiarske a meštiacke domy. Pre zaujímavosť nápisu na dome č. 201/II na Trojičnom námestí, uvediem Limpachovský dom, na ktorom je v latinčine uvedený nápis: "Tento dom postavil v rokoch 1625 - 1627 (ako rýchlo sa stavali domy! - pozn. autora), od narodenia Krista Godofridus Limpacher, tešiaci sa právu byť úradníkom cisárovým a ťažiť belostný kov (striebro). Toto je záprah, na ktorom idem k nebeským hviezdam."

Tento dom je renesančná stavba. Vonkajšiu ozdobu domu tvorí renesančný portál s erbami rodín Limpacher a Reuter.

Mikovíniho dom v Banskej Štiavnici

Takýchto domov nájdeme v Banskej Štiavnici veľa a vlastne keby sme analyzovali cieľ vzniku a použitia každého domu na Trojičnom námestí, o každom by bola jedna kapitola. Zameriam sa preto už len na domy, ktoré zostali v povedomí tých, ktorí v Banskej Štiavnici študovali. Ide o domy 172/II Študentský internát v hornej časti námestia, ktorý postavili v rokoch 1911 - 1912 banskobystrickí stavitelia Hudec a Rosenauer, ďalej je to dom 173/II Učiteľský ústav, postavený v rokoch 1908 - 1910 za 80 000 korún.

Významnou budovou bola budova Evanjelického lýcea, ktorá po II. svetovej vojne slúžila ako internát - Domov mladých chemikov. Na budove sú odhalené tabule významným básnikom Andrejovi Sládkovičovi a Šandorovi Petöfimu (Alexander Petrovič). Terajšiu dvojposchodovú budovu na starých základoch z roku 1688 postavili v rokoch 1827 - 1830. Slávnostný prejav pri otvorení budovy mal Ján Kollár (bohužiaľ, ten v Banskej Štiavnici pamätnú tabuľu nikde nemá).

Evanjelický kostol

Ďalšou budovou, ktorú by som si dovolil spomenúť, je Jorgesov dom. Nachádza sa priamo pod budovou Evanjelického lýcea. Ide o renesančný dom z prvej polovice 16. storočia (teda pred rokom 1600). Od začiatku 20. storočia tu bola umiestnená známa Jorgesova tlačiareň, ale pre študentov významným faktom je, že v päťdesiatych rokoch 20. storočia tu býval profesor Jozef Vášáry.

Smerom dolu po Trojičnom námestí nasledujú tri domy, ktoré sa v súčasnosti stali Galériou Jozefa Kollára, akademického maliara, ktorý najlepšie zobrazil Banskú Štiavnicu vo všetkých jej ročných obdobiach. Tieto domy patria k najkrajším a najreprezentatívnejším meštiackym a bansko-ťažiarskym domom v centre mesta. Ide o Jonášov dom, ktorý bol v druhej polovici 18. storočia upravený na barokový zájazdný hostinec "U Jeleňa". Tu bol v roku 1783 ubytovaný cisár Jozef II. Pri reštaurácii v 70. rokoch minulého storočia tu boli nájdené figurálne renesančné maľby, ktoré sú dnes zvýraznené. Ďalším domom je Richterov dom, ktorý je príkladom najzachovalejšieho neskorogotického domu a Bošaniho dom, trojpodlažný neskorogoticko-renesančný dom z prvej polovice 16. storočia.

Všetko sú to architektonické perly, v ktorých po náležitej úprave je sprístupnená spomínaná galéria J. Kollára. Podľa vystavovaného zbierkového fondu ide o jednu z najlepších galérií na Slovensku a tak sa tu stretneme s dielami Jozefa Kollára, Edmunda Gwerka, Jaroslava Augustu, Jozefa Pituka, ale aj s celou sakrálnou klasikou, či už ide o originálne diela alebo faksimilné odliatky, napríklad hlavíc románskeho portálu z kostola sv. Iliju v Iliji z roku 1254, alebo kópie neskorogotickej Madony z druhej polovice 15. storočia z kostola sv. Iliju v Iliji (originál tejto Madony bol odcudzený a dosiaľ sa ho nepodarilo nájsť). Bezosporu skutočným zážitkom sú sochy z polychrómového zláteného lipového dreva tajomného majstra M.S. sv. Kataríny a sv. Barbory z roku 1506.

Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici

Táto galéria, to je skutočný zážitok. Samozrejme, odporúčam opýtať sa na detaily obrazárne kvalifikovaných sprievodkýň.

Naše rozprávanie o Banskej Štiavnici ukončíme v tomto prípade domom č. 13/II - Pischlov dom. Je to neskorogotický, pôvodne waldburgerovský dom sieňového typu z prvej tretiny 16. storočia. V 18. storočí bol postavený v barokovom štýle. V prvej polovici 19. storočia patril dom rodičom Márie Pischlovej, študentskej láske slovenského básnika Andreja Sládkoviča, neskôr jej manželovi Jurajovi Geržovi. V tomto dome sa schádzala v jednej miestnosti aj slovenská mládež.

Pre študenta z päťdesiatych rokov 20. storočia tu už bola krčma alebo reštaurácia pre chudobnejších, ktorú s obľubou navštevovali práve stredoškolskí študenti. Krčma sa volala U Kozáka.

Marínin dom v Banskej Štiavnici


* * *


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára