nedeľa, 6. marca 2011

15. PRALESY V ŠTIAVNICKOM A KREMNICKOM POHORÍ


V roku 1976 som sa zúčastnil na služobnej ceste v Kanade. Navštívil som elektrolýzu hliníka firmy Alcan v meste Kitimat. Bolo to na západnom pobreží Kanady, niekoľko sto kilometrov pod Aljaškou. Elektrolýza sa pripravovala na modernizáciu. Kanaďania nám chceli ukázať dedinu, v ktorej žili Indiáni. Odrazu, cestou popri pomerne mladom lese, sme zbadali kamenný pamätník s nápisom: "Na tomto mieste bol v roku 1972 vysadený ľudským pričinením prvý les na území Kanady“.
Hneď mi napadlo, že lesy sa u nás vysádzali už za Jozefa Dekréta Matejovie (1774 - 1841). Pozrel som sa do encyklopédie a zistil som, že lesy sa menej dokonalým spôsobom vysádzali už 50 rokov pred ním. Jozef Dekrét Matejovie bol priekopník lesníctva a v začiatkom 19. storočia sa mu podarilo zalesniť v oblasti Starých hôr, Harmanca a Slovenskej Ľupče 3 910 hektárov holín aj v najextrémnejších polohách, pričom zakladal zmiešané porasty (ihličnaté a listnaté lesy), čo je vlastne tak progresívne aj dnes, že nám to možno zachovalo dobrý stav lesov dodnes.
Na zalesňovanie úplne neprístupných holín používal špeciálnu metódu. Jozef Dekrét Matejovie vystreľoval prakom plody rôznych stromov (šišky, bukvice, žalude a pod.) na neprístupné miesta a tak sa dnes môžeme len čudovať, že tu rastú stromy. Takto vysadený les je napríklad v okolí Starých hôr okolo cesty na Donovaloch
Na Slovensku, ktoré má najbohatšie a ešte aj najzdravšie lesy v Európe (ani sa to nechce veriť) existujú aj pralesy, teda komplexy, ktoré sú len minimálne ovplyvnené zásahom človeka. V západnej Európe, ktorá sa úplne oddala využívaniu prírodného bohatstva vo svoj prospech a takéto spoločenstvá zlikvidovala, by sme takého komplexy len veľmi ťažko hľadali. Takto sa niektoré lokality našich lesov s rázom pralesa stali dedičstvom celej Európy. Sú to komplexy, ktoré sú rozhodujúce pre zachovanie trvale udržateľného života. Práve tu prežíva rad nenahraditeľných nižších a vyšších rastlín, húb, živočíchov. Jednoducho sú to najproduktívnejšie ekosystémy s výnimočným druhovým bohatstvom flóry a fauny.
Nie je náhodné, že práve najkrajšie a najcennejšie komplexy typu pralesa sa zachovali a nachádzajú sa v Štiavnickom a Kremnickom pohorí. Hoci v oboch pohoriach je niekoľko chránených lesných území, štyri z nich sú chránené ako pralesy.

Vstupná tabuľa do Dobročského pralesa

Medzi najstaršie patrí Badínsky prales, v ktorom Ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti už v roku 1913 nariadilo Lesnému riaditeľstvu v Banskej Bystrici "lokality Kulisovo (Badínsky prales), Geranka (Dobročský prales) a Plachta (zatiaľ nebola identifikovaná a pravdepodobne zanikla) vzhľadom na ich pradávny charakter ako prírodné pamiatky chrániť a zachovať pre budúce generácie."
Od roku 1926 bola ako lokalita pralesového charakteru zriadená "Kašivarová u Dolních Hamrů" s výmerou 4,88 ha (Výnos ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 31.12.1933).
Ďalšími lokalitami sú Boky v Kremnickom pohorí a štvrtou lokalitou je Sitno, ktorá je chránená od roku 1951.
V roku 2001 bola vydaná kniha "Slovenské pralesy diverzita a ochrana" od autora E. Bublinca a V. Pichlera. Dovolím si zacitovať o zákonitostiach vývoja pralesa:
"Prales sa vyvíja podľa vlastných prírodných zákonitostí, spoločne nazývaných vývojový cyklus pralesa. V tomto cykle rozlišujeme tri základné vývojové štádiá. Sú to štádiá dorastania, optima a rozpadu.
Štádium dorastania je charakteristické uplatňovaním rastových schopností drevín novej generácie. Objemový prírastok a zásoba pralesa na jednotke plochy stúpa. Dlhá životnosť drevín v tomto vývojovom cykle spôsobuje, že ich pôvodne rôzne intenzívny výškový rast sa vyrovnáva a prales sa dostáva do štádia optima. V tomto štádiu dosahuje maximálnu zásobu biomasy, výškový rast celkom ustrnie a bežný objemový prírastok sa výrazne zmenší. Na konci tohto štádia vo fáze starnutia začínajú prestarnuté a chradnúce stromy vo väčšom množstve hynúť a prales sa dostáva do posledného vývojového štádia - štádia rozpadu."
Mŕtva, rozpadajúca sa organická hmota vytvára množstvo živín a energie, ktoré sa vracajú do kolobehu života pralesa. Súčasne odumreté stromy vytvorili priestor a uvoľnili svetlo už pripravenej dorastajúcej generácii stromov, ktorá je takto veľmi dobre pripravená na rýchly štart v štádiu dorastania, samozrejme, že takýto kolobeh v lese, do ktorého nezasiahne ľudská činnosť, trvá aj niekoľko sto rokov. V pralesoch vznikne v priebehu rokov krehká ekologická rovnováha v živote tisícok živých druhov, ktoré sa procesu zúčastňujú.
Činnosť, ba aj samotná prítomnosť človeka v pralese môže veľmi ľahko túto krehkú rovnováhu narušiť. Preto skutočne, keď sa na takéto miesto dostaneme, mali by sme sa k tomuto zázračnému systému správať s maximálnou úctou, neodlomiť ani halúzku, nevyniesť z lesa ani padnutý konár, netrhať rastliny, kvety, huby hocijakého druhu. Je len samozrejmé, že sa tu v žiadnom prípade nesmie opustiť vyznačený chodník a použitie bicykla považovať za neodpustiteľnú devastáciu.
V Kremnických vrchoch je dominantným Badínsky prales. V súčasnosti zahŕňa plochu 30,7 hektára, no v krátkej dobe sa predpokladá s jeho zväčšením. Situovaný je na severovýchodnom svahu Laurína, asi šesť kilometrov severozápadne od obce Badín pri Banskej Bystrici, vo výške od 700 do 850 metrov nad morom. Prístup do tohto pralesa je najlepší práve z obce Badín, smerom na Badínsku dolinu. Badínsky prales je pre odborné a vzdelávacie exkurzie sprístupnený náučným chodníkom.
Kremnické hory sú vulkanického pôvodu, v ktorého stavbe prevláda andezit. Na jeho podklade sa vyvinuli pôdy bohaté na minerálne látky, mierne kyslé s vynikajúcim produkčným potenciálom. Na týchto pôdach sa vytvorilo drevovité zloženie jedľa a buk s prímesou javora a jaseňa, pričom podľa posledných meraní (1997) je objemový podiel buka 85,2 percenta, jedle 10,4 percenta a javor horský, brest a jaseň tvoria 4,4 percenta. Zistený cyklus pralesa je určovaný bukom a trvá 230 až 250 rokov. Jedľa v tomto pralese končí svoj život až v druhej generácii buka.
Veľmi rozmaniý je aj bylinný podrast.
V pralese bolo napočítaných 160 druhov chrobákov, ktorých život je naviazaný na odumreté drevo. Zo vzácnejších a ohrozených je treba spomenúť bystrušku, ploskáňa, jadrohloda, roháča. Ďalej tu žije celý rad motýľov. Z vtákov bolo na vybratej, 16 hektárovej ploche, napočítaných 42 druhov hniezdičov v hustote 65 až 75 párov na 10 hektárov. Ide o celý rad vzácnych druhov, spomeňme aspoň pravidelné hniezdenie bociana čierneho.
S prírodnou rezerváciou Boky sa zoznámime v nasledujúcej časti. Pripomeňme si len, že táto prírodná rezervácia sa nachádza medzi Budčou a Hronskou Dúbravou, na južnom okraji Kremnických hôr.
V Štiavnických vrchoch sú dve lesné spoločenstvá pralesovitého typu.
Dominantnou prírodnou rezerváciou je Sitno. Prales sa rozprestiera vo výške 750 - 1010 metrov nad morom, na ploche 93,68 hektára. Vrchol Sitna tvorí prirodzená dominanta širokého okolia, ktorá vznikla v období posledného vulkanizmu. Prírodná rezervácia zaberá vrcholovú plošinu Sitna a priľahlé lesné porasty.
Vrchol Sitna je vytvorený mohutnými andezitovými lávovými prúdmi, následkom ktorých sa vytvorili mohutné andezitové bralá týčiace sa do výšky až 50 metrov.
Na plošine Sitna vznikla rozpadom "horská černozem", ktorá je veľmi humózna a mimoriadne kyprá, čo dáva výborné podmienky pre rast stromov. Tieto sú ešte podporené južným prúdením z Podunajskej nížiny a pahorkatiny. Preto má tento prales aj najpestrejšie drevinové zastúpenie. Nachádzame tu dub žltkastý, javor horský a mliečny, brest horský. V dolnej vrstve pralesa prevláda hrab a dub cerový. Pomerne hojná je jedľa biela. Uzavretý vývojový cyklus pralesa je 300 rokov, a tak tu na malých plochách môžeme nájsť všetky vývojové štádiá.
Veľmi pestré je aj zastúpenie rastlín, z ktorých mnohé boli identifikované Andrejom Kmeťom vôbec ako prvé na Sitne. Z ohrozených a vzácnejších druhov sú prítomné chvostník jedľovitý, ľalia zlatohlavá, tis obyčajný, skalník čiernoplodý, zvonček moravský, či valeriána lekárska.
Veľká pestrosť sitnianskych lesov vytvára vhodné prostredie pre bukovú a jedľovú hmyziu faunu. V čase úrody bukvíc sa často vyskytuje obaľovač bukvicový, v šiškách jedlí nájdeme obaľovača ihličinového, na tavoľník je naviazaný ozdobný bielopásovec tavoľníkový a nedávno objavený motýlik psota patočkova. V starých odumretých duboch dodnes prežíva vzácny kováčik, na lykovci sa vyvíja humusovka lesná. Pokiaľ ide o vtákov, bolo tu zistených 71 druhov, z toho 45 druhov takých, ktoré v pralese hniezdia. Z charakteristických druhov hniezdičov tu žije muchárik bielokrký a malý, holub plúžik, sova obyčajná, kolibiarik sykavý. K významným chráneným a ohrozeným druhom patrí ďateľ bielochrbtý a žltochvost hôrny.
Z významných ohrozených cicavcov sa tu vyskytuje divá mačka, rys ostrovid.
Turistických ciest na Sitno je niekoľko a samotný vrchol je prístupný zo všetkých svetových strán. Najlepšia cesta je asi turistickým chodníkom od jazera Počúvadlo, ktorá je odtiaľto vyznačená. Na Sitno sa dostaneme chránenou krajinou po náučnom chodníku.
Národná prírodná rezervácia pralesovitého typu Kašivárová sa nachádza pri Dolných Hámroch, vo výške 480 - 600 metrov nad morom s celkovou rozlohou 49,8 hektára. Táto lokalita leží na horninách tvoriacich podložie štiavnického vulkánu. Zaujímavosťou pôd pralesa je, že obsahujú štyrikrát viac horčíka, ako vápnika, pričom všeobecne býva v pôde dva až trikrát viac vápnika.
Prales tvoria najmä zachovalé porasty duba zimného s vekom viac ako 250 rokov a s obvodom až 615 centimetrov. V hornej vrstve tohto pralesa je zastúpenie duba zimného až 95 percent. Vývojový cyklus trvá 300 rokov, pričom ostatné dreviny majú kratší cyklus. Napríklad buk sa vymení 1,5 -krát a hrab dvakrát. Dub na tomto území dosiahol takú kvalitu, že bol nazvaný kašivárovský alebo dub žarnovický.
Samozrejme, že prales je bohatý na rôznorodú faunu. Z vtákov bolo zaznamenaných 32 druhov takých, ktoré tu hniezdia v pomerne vysokej hustote. Na jar a jeseň migruje po kmeňoch dubov množstvo pavúkov, roztočov, bzdôch, chrobákov, húseníc motýľov. Dosť hojný je výskyt roháča obyčajného. Typickým druhom je aj obávaný podkôrnik dubový, prenášač tracheomykózneho ochorenia dubov, ktoré postihlo aj tento prales.
Na miesto pralesa Kašivárová sa odbočuje z cesty, ktorá prechádza zo Žarnovice do Dolných Hámrov vľavo za Sandrikom.


* * *

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára