streda 12. decembra 2012

Prezident Afgánskej republiky Babrak Karmal a Sklené Teplice.

   Najskôr niekoľko slov o sociálnom zariadení pre pracujúcich hlinikárne. Bolo to Nočné sanatórium v Sklených Tepliciach a bolo zriadené v roku 1955, teda už o dva roky po vyrobení  prvého hliníka. Od začiatku slúžilo  aspoň na čiastočnú podporu zdravia a preliečenie pracovníkov Závodu Slovenského národného povstania zo Žiaru nad Hronom po fyzicky namáhavej práci a v zdraviu škodlivom prostredí pri výrobe hliníka.
   V roku 1979 sa ubytovali vo vtedajšom Nočnom sanatóriu v Sklených Tepliciach noví hostia neboli to však pracovníci hlinikárne a tak pracovníci bývalého ZSNP nemali pred 30 rokmi ani tušenie, kto sa medzi nimi v liečebnom Nočnom sanatóriu  pohybuje. Liečebný pobyt pracovníkov z hlinikárne prebiehal tak isto, ako v predchádzajúcich turnusoch až na to , že v niekoľkých  izbách na treťom poschodí  boli ubytovaní tajomne vyzerajúci cudzinci jedna žena, dvaja muži a tri deti. Pravdou je, že  deti   sa medzi pacientmi voľne pohybovali a v skutočnosti  najväčšou atraktivitou týchto detí boli ich krstné mená. Dievčatá, ktoré mali 17-19 rokov sa volali Anahita a Uida a 15 ročný chlapec sa volal Kava. S chlapcom sa už vtedy dalo slušne dohovoriť po slovensky, dokonca hrával v Sklených Tepliciach aj futbal. Podľa tmavšej pleti bolo vidieť, že sú to cudzinci. Blížil sa koniec roka a pacientom zo ZSNP sa liečenie a pobyt v Nočnom sanatóriu skončil. Keď odchádzali z liečebného pobytu domov mená dospelých cudzincov ani ich identitu nepoznali. Až odrazu, keď koncom roka  sledovali televízne noviny nechceli veriť vlastným očiam, keď sa na televíznej obrazovke objavil jeden z tajomných mužov, ale už ako prezident Afgánskej republiky Babrak Karmal. Správy oznamovali, že Babrak Karmal sa stal prezidentom Afgánskej republiky a ešte pred tým predchádzajúci prezident Affizulláh Amin – „veľký komunistický vodca“  pozval sovietske vojská do Afganistanu ako „bratskú internacionálnu“ pomoc. O vstupe vojsk sa vlastne v spravodajských reláciách československých agentúr ani veľa nehovorilo. Samotného A.Amina krátko na to popravili.
Babrak Karmal sa nestal len prezidentom Afgánskej republiky, ale aj generálnym tajomníkom komunistickej strany Parčam /zástava/,predsedom revolučnej rady, predsedom vlády a hlavným veliteľom ozbrojených síl. Priamo z ilegálneho pobytu v Sklených Tepliciach si ho do Afganistanu ho na tankoch priviezli sovietske vojská a 27. decembra 1979 uviedli do spomínaných funkcií. Tak sa začala vojenská okupácia Afganistanu, ktorej sa zúčastnilo 115000 sovietskych vojakov vyzbrojených najmodernejšou technikou, ťažkými zbraňami a letectvom. Treba povedať, že Babrak Karmal aj tak a možno preto nebol vo vedení Afgánskej republiky úspešný. Pokúšal sa sedem rokov vytvoriť mocenskú štruktúru formou akéhosi národného frontu, no neúspešne a tak sa vyvíjala aj vojna afganských bojovníkov za pomoci rôznych iných štátov. Nakoniec už vtedy sa objavil v bojoch „za svätú vec“ Bin Ládin.  Sovietskej armáde sa nikdy nepodarilo zaznamenať rozhodujúce víťazstvá a keď sa k moci roku 1985 v Sovietskom Zväze dostal M. Gorbačov, tento zásadne zmenil názor na vojnu v Afganistane. V máji 1986 bol po siedmych rokoch vládnutia B. Karmal odvolaný zo všetkých štátnych funkcií a odišiel na liečenie do Sovietskeho zväzu, kde v roku 1996 umrel ako 67 ročný. Sovietska armáda opustila Afganistan vo februári 1989, padlo tam 15000 vojakov a 35000 bolo zranených.

Koberček dar od B. Karmala
   Vráťme sa však k pobytu B. Karmala v Sklených Tepliciach v archíve ZSNP sa o ňom nedá nájsť nič, nepodarilo sa mi nájsť ani fotografiu z tohto pobytu, existujú len spomienky ľudí a tie sú aké sú. Ale predsa našiel som kroniku pracovníkov ZSNP, ktorí absolvovali liečenie v už spomínaných turnusoch, veľa sa z nej vyčítať nedá, účastníci si v nej väčšinou pochvaľovali pobyt a nečitateľne sa podpisovali, ale predsa sú tu dva pamätné zápisy Babraka  Karmala z jeho návštevy v Nočnom sanatóriu v Sklených Tepliciach dňa  29. augusta 1981 a 23. septembra 1984 oba písané afgánskym písmom a v čase, keď bol B. Karmal najvyšším predstaviteľom Afganskej republiky. Iste si tu pochvaľoval svoj ilegálny pobyt, raz by ich bolo dobre preložiť do slovenského jazyka. Zanechal v Nočnom sanatóriu aj malý darček pravdepodobne moslimský modliaci koberček. Spomienky pracovníkov Nočného sanatória nie sú extrémne negatívne. Celý  pobyt rodiny Babraka Karmala bol utajený a riadený z Banskej Bystrice, v obdobiach, keď sa rodine Babraka Karmala  zdalo, že sa nič nedeje a ukrývať sa musí príliš dlho „štrajkovali“ tak, že na chodbu vyložili svoju batožinu.
    Ešte jedna súvislosť nášho regiónu s Afganistanom, Československo bol druhý najväčší obchodný partner Afganistanu a bolo asi celkom prirodzené, že aj ZSNP sa zúčastnilo týchto obchodných aktivít. V roku 1984  na základe podpísaného kontraktu začala realizovať stavba Telekomunikačnej budovy v hlavnom meste Kábule, budova bola vyrobená v závode Druhovýroba, dodaná do Kábulu a do Žiaru prišlo asi 10 Afgáncov aby sa naučili montovať hliníkové stavby. Na jednaniach v Kábule sa zúčastnil Ing. Jozef Krčmár vtedajší riaditeľ závodu, stretol v Kábule aj Jozefa, ktorý robil v Sklených Tepliciach ochranára pre B. Karmala a na riaditeľa Druhovýroby si ešte pamätal z ilegálneho pobytu v Sklených Tepliciach, no už bol vo funkcii ministra poľnohospodárstva. Nevieme, ako stavba v Kábule dopadla,  Afganistan bol ďalej trápený vojnami a je celkom pravdepodobné, že sa stavba nikdy nerealizovala.
     Od pobytu Babraka Karmala prešlo neuveriteľných 33 rokov a za tých 33 rokov sa vojna v Afganistane neskončila, aj to je neuveriteľné. Vo vojnách sa postupne vystriedali Sovietskí vojaci, Američania a stále prebieha aj občianska vojna.
      Z pobytu afgánskeho vodcu v Sklených Tepliciach vznikol neskôr aj vtip : Babrak Karmal si v Sklených Tepliciach zvykol na  kapustnicu s hubami, no v Afganistane mu údajne nevedeli  zabezpečiť dubáky do kapustnice a preto sa obrátil na sovietskeho vodcu Brežneva, aby mu nejaké dubáky poslal, ten zauvažoval a dal príkaz čo tam budeme posielať dubáky pošleme mu tam ďalšie divízie kozákov /samozrejme donských/.

                                                                                
Babrak Karmal navštívil Skl. Teplice v roku 1984

3 komentáre:

  1. Ak hľadáte informácie, skúste na Základnej škole Slobodného slovenského vysielača, Banská Bystrica. V uvedenom období mu tam chodila dcéra a chlapec, ja si spomínam iba na tieto dve deti, ale možno boli aj všetky tri...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. This recent letter is not from Babrak Karmal, but from another person named Engineer Sayyid Ziauddin, who wrote:

    "We, together with our Afghan friends, express our gratitude in advance for the hospitality of the respected staff of the Sklené Teplice sanatorium and will never forget their pleasant memories."

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mehdizadeh Kabuli:

    Tento nedávny list nie je od Babraka Karmala, ale od inej osoby menom inžinier Sayyid Ziauddin, ktorý napísal:

    "Spolu s našimi afganskými priateľmi vyjadrujeme vopred vďaku za pohostinnosť váženého personálu sanatória Sklené Teplice a ich príjemné spomienky nikdy nezabudneme

    OdpovedaťOdstrániť